Kategórie
Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky

Dotácia na nájomné

Ministerstvo hospodárstva SR pre Vás pripravilo na jednom mieste sumár všetkých potrebných informácií k poskytnutiu dotácie na úhradu nájomného, ktoré je reakciou vlády SR na zmiernenie negatívnych ekonomických následkov v dôsledku prijatých mimoriadnych opatrení v súvislosti so zamedzením následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.

Informácie Vám majú pomôcť zorientovať sa v procese a podmienkach poskytnutia dotácie – či už ste prenajímateľ alebo nájomca.

Na čo je dotácia určená?  

Dotácia je určená na nájomné uhrádzané v peniazoch na základe nájomnej zmluvy medzi prenajímateľom a nájomcom alebo podobnej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu.

Nájomná zmluva musela byť uzavretá do 1. februára 2020. Na zmeny zmluvy, ku ktorým došlo po 12. marci 2020 sa na účely dotácie na nájomné neprihliada.

Prvým krokom je vzájomná dohoda medzi prenajímateľom a nájomcom, preto odporúčame aktívne komunikovať a naštudovať všetky informácie a podmienky pre poskytnutie dotácie.Dotácia na nájomné je poskytovaná podľa § 13c) zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR v znení neskorších predpisov.

Právny základ:

Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 92/2020 Z. z.

Kto je príjemcom dotácie na nájomné? 

Dotácia na nájomné je štátna pomoc určená pre prenajímateľa, ktorý sa vzdá časti svojho príjmu z nájmu za obdobie, počas ktorého bola prevádzka nájomcu opatreniami orgánov štátnej správy na úseku zdravotníctva alebo zriaďovateľov škôl a školských zariadení:

  • uzavretá, alebo podstatne obmedzená zákazom prítomnosti verejnosti v prevádzke na úseku verejného zdravotníctva;
  • z dôvodu prerušenia vyučovania na školách a v školských zariadeniach mala znemožnené užívanie.

Na dotáciu na nájomné nie je právny nárok.

Čo je oprávnený predmet nájmu?

  • miestnosť alebo jej časť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie, a v ktorých nájomca predáva tovar alebo poskytuje služby konečným spotrebiteľom vrátane súvisiacich obslužných priestorov (napr. parkovísk) a skladových priestorov,
  • trhové miesto. 

Kto je prenajímateľ oprávnený podať žiadosť v mene nájomcu?  

Oprávneným žiadateľom o dotáciu na nájomné je nájomca, ktorý žiada o dotáciu na nájomné prostredníctvom prenajímateľa.

Prenajímateľom môže byť:

  • fyzická osoba – nepodnikateľ,
  • fyzická osoba – podnikateľ,
  • právnická osoba – nepodnikateľ (napr. občianske združenie, obce a mestá),
  • právnická osoba – podnikateľ.

Prenajímateľom môže byť aj správca majetku štátu, výška dohodnutej zľavy zo strany prenajímateľa v tomto prípade musí byť automaticky dohodnutá vo výške 50 %.

Nájomca môže byť, len:

  • fyzická osoba – podnikateľ
  • právnická osoba – podnikateľ (napr. s.r.o.)
  • právnická osoba – nepodnikateľ

Nájomcom – neoprávneným žiadateľom je:

  • poskytovateľ ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorému sa poskytuje úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť (ambulantným lekárom, ktorým je vyplácaná úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť na základe zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorú majú uzatvorenú so zdravotnou poisťovňou);
  • subjekt pôsobiaci vo finančnom sektore (SK NACE Rev. 2 – Skupina 64.1 – 66.3).

Podmienky pre nájomcu na oprávnenosť dotácie

Dotáciu na úhradu nájomného môže nájomca získať po splnení nasledujúcich podmienok:

  1. Nájomné je uhrádzané v peniazoch na základe nájomnej zmluvy medzi prenajímateľom a nájomcom alebo podobnej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu zakladajúcej právny vzťah, ktorého obsahom je právo nájomcu užívať predmet nájmu,
  2. Nájomná zmluva musela byť účinná najneskôr k 1. februáru 2020.
  3. Na účely dotácie sa nebude prihliadať na zmeny nájomnej zmluvy ku ktorým došlo po 12. marci 2020.
  4. Užívanie predmetu nájmu na dohodnutý účel bolo znemožnené:
    • uzavretím prevádzky opatreniami na úseku verejného zdravotníctva
    • znemožnením užívania prevádzky z dôvodu prerušenie vyučovania na školách a v školských zariadeniach
    • podstatným obmedzením prevádzky zákazom prítomnosti verejnosti v prevádzkach

Osobitné podmienky:

  • Ak požadovaná výška dotácie na nájomné presahuje 100 000 Eur, žiadosť musí obsahovať označenie konečného užívateľa výhod.
  • V prípade žiadateľov, ktorými sú mimovládne neziskové organizácie, zároveň platí, že musia mať v príslušnom registri uvedené údaje v rozsahu vymedzenom v § 6 ods. 1 zákona č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 390/2019 Z. z.

Ministerstvo hospodárstva SR vykonáva kontrolu poskytnutej dotácie na nájomné podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ak sa preukáže nepravdivosť vyhlásenia o splnení podmienok na poskytnutie dotácie na nájomné alebo označenia konečného užívateľa výhod, nájomca je povinný poskytnutú dotáciu na nájomné vrátiť.

Rovnako je nájomca povinný poskytnutú dotáciu na nájomné vrátiť a uhradiť príslušnú sankciu v prípade porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vyhlásenie nájomcu o splnení podmienok na poskytnutie dotácie

Informačný leták – Sankcie

Žiadosť

Predpokladom na podanie žiadosti o poskytnutie dotácie na nájomné je ochota prenajímateľa poskytnúť nájomcovi zľavu na nájomnom a dohoda medzi prenajímateľom a nájomcom o znížení nájomného.

Na základe vzájomnej dohody požiada nájomca prenajímateľa o predloženie žiadosti o dotáciu na nájomné. Žiadosť podáva prenajímateľ v mene nájomcu, na vlastný účet prenajímateľa.

Žiadosť musí byť podpísaná za obe strany, všetkými oprávnenými osobami oboch subjektov, kvalifikovaným elektronickým podpisom.

Elektronický formulár žiadosti o dotáciu na nájomné, autorizovaný podpismi prenajímateľa a nájomcu, bude mať rovnaké účinky ako dohoda medzi prenajímateľom a nájomcom o poskytnutí zľavy z nájomného a o zrieknutí sa plnenia z dotácie na nájomné nájomcom v prospech prenajímateľa. Z tohto dôvodu nebude potrebné k žiadosti o poskytnutie dotácie na nájomné osobitne prikladať dohodu medzi prenajímateľom a nájomcom o poskytnutí zľavy z nájomného.

Žiadosti je možné podávať do 30. 11. 2020 a pre poskytnutie dotácie sa nezohľadňuje termín podania žiadosti, ak je v súlade s výzvou.

Názorná schéma postupu podania žiadosti 

Obdobie pre účely dotácie

Prenajímateľ podáva žiadosť v mene nájomcu za obdobie tzv. sťaženého užívania.

Určujúcim faktorom pre stanovenie obdobia sťaženého užívania sú opatrenia prijaté Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Útvarom vedúceho hygienika rezortu pre oblasť civilného letectva, zriaďovateľmi škôl a školských zariadení alebo Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Obdobím sťaženého úžívania sa rozumie obdobie, počas ktorého bolo užívanie predmetu nájmu znemožnené:

  • uzavretím prevádzky,
  • prerušením vyučovania na školách a v školských zariadeniach,
  • podstatne obmedzené zákazom prítomnosti verejnosti v predmete nájmu (prevádzky verejného stravovania, prevádzky na letiskách a pod.)

V praxi to znamená, že výška dotácie bude prepočítaná pomerne k dobe, na ktorú sa vzťahovalo konkrétne opatrenie.

Zoznam opatrení, počas ktorých boli jednotlivé maloobchodné prevádzky a prevádzky poskytujúce služby uzavreté, alebo v súvislosti s opatreniami v oblasti školstva, alebo napr. obmedzením letísk, obmedzené najmä zákazom prítomnosti verejnosti.

  1. Opatrenie Krízového štábu mesta Malacky v súvislosti s ochorením COVID-19
    zo 7. marca 2020
  • nariaďuje prerušenie prevádzky po dobu 1 týždňa. Po tomto čase krízový štáb vyhodnotí aktuálnu situáciu a rozhodne o ďalšom postupe,účinné k 9. marcu 2020,
  • mesto požiada zriaďovateľov, t. j. Bratislavský samosprávny kraj (štátne gymnázium) a Bratislavskú arcidiecézu (cirkevná škola) o prerušenie vyučovania na 1. týždeň. Po tomto čase krízový štáb vyhodnotí aktuálnu situáciu a rozhodne o ďalšom postupe,účinné k 9. marcu 2020.

Opatrenie Krízového štábu mesta Malacky zo 7. marca 2020 – TU

  1. Opatrenie Ústredného krízového štábu SR v súvislosti s ochorením COVID-19
    z 13. marca 2020
  • zatvorenie všetkých troch medzinárodných letísk, obmedzenie medzinárodnej a vnútroštátnej vlakovej i autobusovej prepravy, dopravné obmedzenia sa netýkajú dovozu a zásobovania, účinné k 13. marcu 2020.
  • zatvorenie všetkých predškolských a školských zariadení, centier voľného času či iných organizovaných voľnočasových aktivít pre deti – posun maturít, odporúčaný posun prijímacích skúšok na vysoké školy, účinné k 16. marcu 2020.

Opatrenie Ústredného krízového štábu SR – TU

  1. Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR
  1. Opatrenia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Útvaru vedúceho hygienika rezortu pre oblasť civilného letectva
  1. Opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky

Aká je výška dotácie na nájomné

Dotáciu na nájomné možno poskytnúť nájomcovi vo výške, v akej bola poskytnutá zľava z nájomného na základe dohody medzi prenajímateľom a nájomcom, maximálne však vo výške 50 % nájomného za obdobie sťaženého užívania.

V prípade, ak je prenajímateľom správca majetku štátu, výška dotácie je stanovená na úrovni 50 % z pôvodnej výšky zmluvného nájomného, pričom nájomné sa znižuje o polovicu.

Obce (mestá) a vyššie územné celky, ako právnické osoby, môžu v súlade s osobitnými zákonmi, ktoré upravujú nakladanie s majetkom obcí alebo majetkom vyššieho územného celku, znížiť dohodnuté nájomné v nájomnej zmluve, a tým poskytnúť zľavu z nájomného nájomcovi.

Pre výpočet výšky dotácie sa do úvahy berie obdobie, počas ktorého bolo sťažené užívanie, alebo jeho pomerná časť, ak nájomný vzťah netrval celé toto obdobie.

Maximálna výška pomoci pre žiadateľa (nájomcu), podľa sektoru, v ktorom pôsobí, je uvedená v tabuľke nižšie:

Nájomca Maximálna celková výška pomoci na podnik
Podnik pôsobiaci v poľnohospodárskej prvovýrobe 100 000 EUR
Podnik pôsobiaci v odvetví rybolovu a akvakultúry 120 000 EUR
Podnik pôsobiaci v iných sektoroch 800 000 EUR

Ak podnik pôsobí vo viacerých sektoroch, na ktoré sa vzťahujú rôzne maximálne sumy, príjemca vhodnými prostriedkami, ako je napríklad oddelenie účtov, zabezpečí, aby sa pre každú z týchto činností dodržal príslušný strop a aby sa neprekročila celková maximálna suma 800 000 EUR na podnik. Ak podnik pôsobí v sektoroch poľnohospodárstva, rybolovu a akvakultúry, nemala by sa prekročiť celková maximálna suma 120 000 EUR na podnik.

Čo nemožno započítať do výšky nájomného pre poskytnutie dotácie

Do sumy nájomného, ktorá je predmetom žiadosti o dotáciu na nájomné, nemožno zahrnúť:

  • úhrady za služby obvykle spojené s nájmom (napr. energie),
  • obratovú zložku, ak sa nájomné určuje aj podľa obratu.

Ak nie je možné platby za služby obvykle spojené s nájmom oddeliť od výšky nájomného, na účel výpočtu maximálnej výšky dotácie sa výška nájomného znižuje o 5 %.

Platiteľovi dane z pridanej hodnoty sa za oprávnený výdavok nepovažuje daň z pridanej hodnoty, ak si môže uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

Uvedené náklady je nutné uhradiť prenajímateľovi okamžite, nevzťahuje sa na ne možnosť splácania v zákonnej lehote do 48 mesiacov.

Ak som už nájomné uhradil

Dotácia na nájomné sa vzťahuje aj na tých nájomcov, ktorí už nájomné prenajímateľovi uhradili za celé alebo časť obdobia sťaženého užívania nehnuteľnosti.

Medzi prenajímateľom a nájomcom vznikne dohoda o zľave z budúceho nájomného na obdobie zodpovedajúce obdobiu povinného uzatvorenia prevádzky. Nájomca môže získať dotáciu na nájomné vo výške poskytnutej zľavy z budúceho nájomného, najviac však vo výške 50 % z nájomného. Príspevok na nájomné sa nájomcovi započíta na budúce platby nájomného zodpovedajúce obdobiu, počas ktorého musel mať uzatvorenú prevádzku.

Informácie, ktoré musíte zdieľať

Žiadosť o dotáciu na nájomné podáva prenajímateľ v mene nájomcu a na vlastný účet, t.j. dotácia na nájomné sa vypláca na účet prenajímateľa.

Žiadosť o dotáciu na nájomné sa predkladá elektronicky prostredníctvom elektronickej služby, kde prenajímateľ vyplní formulár za svoju stranu, ako aj za stranu nájomcu.

Pre správne podanie žiadosti je v prvom rade dôležité vedieť číslo elektronických schránok všetkých štatutárov, ktorý majú právo konať v mene nájomcu.

Pre účely výpočtu výšky dotácie je dôležité si odovzdať údaje o samotnom predmete nájmu a nájomnej zmluvy a výšku dohodnutej zľavy. Pomôckou pre výpočet (ktorý bude rovnako prebiehať aj v rámci vypĺňania elektronického formulára) je možné použiť vzorovú kalkulačku na našich webových stránkach.

Základné informácie, ktoré musí prenajímateľ vedieť o nájomcovi:

  • číslo eSchránky všetkých štatutárov, ktorý môžu konať v mene spoločnosti nájomcu,
  • identifikačné údaje nájomcu (IČO, sídlo nájomcu, veľkosť podniku nájomcu a pod.),
  • identifikačné údaje o prevádzke nájomcu (názov, adresa prevádzky a pod.),
  • údaje z nájomnej zmluvy,
    • identifikácia predmetu nájmu (názov a adresa prevádzky, veľkosť predmetu nájmu a pod.),
    • dátum účinnosti zmluvy/dátum ukončenia zmluvy ak k nemu došlo,
    • výška sumy nájomného,
    • dohodnutá zľava z nájomného,
    • a iné.
  • údaje o období sťaženého užívania predmetu nájmu,
  • údaje o konečnom užívateľovi výhod, v prípade, ak výška dotácie na nájomné presahuje 100 000 EUR,
  • údaje o doteraz prijatej pomoci podľa oddielu 3.1. Dočasného rámca pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácii spôsobenej nákazou COVID-19 v platnom znení.

Nájomca musí informovať prenajímateľa o splnených podmienkach, ktoré nájomca preukazuje vyhlásením.
Prenajímateľ a nájomca potvrdzujú svojimi kvalifikovanými elektronickými podpismi správnosť a pravdivosť údajov uvedených v žiadosti.

Ak sme sa nedohodli

Ak sa prenajímateľ a nájomca nedohodli na poskytnutí zľavy z nájomného, nájomca môže uhrádzať prenajímateľovi celé neuhradené nájomné za obdobie sťaženého užívania, najviac v 48 rovnakých mesačných splátkach. Tieto budú splatné vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, začínajúc 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom skončila mimoriadna situácia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ak sa prenajímateľ a nájomca nedohodnú na inej lehote splatnosti.

Nájomcovia, ktorí sa s prenajímateľom nedohodnú na zľave, budú môcť nájomné splácať 4 roky. Uvedené môžu využiť nájomcovia, ktorým prenajímateľ poskytol zľavu z nájomného nižšiu ako 50 % a aj nájomcovia, ktorým prenajímateľ neposkytol žiadnu zľavu z nájomného.

Ak nájomca nájomné už uhradil, bude môcť prenajímateľovi uhradiť nájomné za rovnako dlhé obdobie, ako bolo obdobie obmedzeného užívania nehnuteľnosti, najviac v 48 rovnakých mesačných splátkach. Tie budú splatné vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, začínajúc 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom skončila mimoriadna situácia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ak sa prenajímateľ a nájomca nedohodnú na inej lehote splatnosti.

Uvedené právo majú nájomcovia, ktorým prenajímateľ poskytol zľavu z nájomného nižšiu ako 50 % a aj nájomcovia, ktorým prenajímateľ neposkytol žiadnu zľavu z nájomného. Počas obdobia platenia splátok prenajímateľ nie je oprávnený nájomcovi jednostranne zvýšiť výšku nájomného, ak právo jednostranne zvýšiť nájomné nebolo dohodnuté pred 1. februárom 2020. Nájomné sa v takomto prípade bude môcť zvýšiť len vtedy, ak sa na zvýšení nájomného prenajímateľ a nájomca spolu dohodnú.

Návody ako postupovať

Dotácia na nájomné v kocke – je informatívnym dokumentom, ktorý predstavuje pre žiadateľa hlavný podporný nástroj pre spoľahlivú orientáciu v prostredí podmienok a pravidiel poskytovania dotáciestanovenej výzvou na predkladanie žiadostí o dotáciu na úhradu nájomného.

Pre lepšiu orientáciu pri samotnom podávaní žiadosti prostredníctvom elektronického podania na portáli Slovensko.sk, sme pre Vás pripravili aj príručky elektronického podania formuláru, ktoré Vás krok po kroku prevedú celým procesom podania žiadosti, ako na strane prenajímateľa, tak na strane nájomcu.

Dokumenty na stiahnutie:

Inštruktážne videá:

Dokumenty súvisiace s poskytnutím dotácie na úhradu nájomného:

 Ako dotáciu zaúčtovať

Žiadosť o dotáciu na nájomné sa predkladá elektronicky prostredníctvom formulára, ktorý obsahuje autorizované podpisy prenajímateľa a nájomcu a má rovnaké účinky ako dohoda medzi prenajímateľom a nájomcom o poskytnutí zľavy z nájomného a o zrieknutí sa plnenia z dotácie na nájomné nájomcom v prospech prenajímateľa.

Formulár je pre účely účtovníctva postačujúcim podkladom, pričom účtovný doklad si je potrebné vytvoriť, tzn. doplniť náležitosti v zmysle § 10 ods. 1 zákona o účtovníctve.

  • zľava prenajímateľ pre nájomcu z účtovného hľadiska bude riešená vystavením dobropisu k faktúre,
  • uplatnením zľavy zo strany prenajímateľa a poskytnutím dotácie o nájomné dôjde k zníženiu základu dane,
  • nájomcovi ako platiteľovi DPH sa za oprávnený výdavok nepovažuje DPH, ak si môže uplatniť jej odpočítanie.

Nájomca nie je platiteľ DPH

Položka % Suma nájomného bez DPH DPH
Pôvodne dohodnutá suma nájomného 100 % 1 000,00 € 200,00 €
Dohodnutá suma nájomného 30 % 300,00 € 60,00 €
Suma nájomného po zľave 70 % 700,00 € 140,00 €
Dotácia na nájomné (schválená zo ŠR) 30 % 300,00 € 60,00 €
Úhrada nájomného po zľave a dotácií 40 % 400,00 € 140,00 €*

* Nájomca má nárok na odpočet DPH, v prípade ak si už zažiadal odpočet DPH, je povinný ho uhradiť prenajímateľovi

Príklady a často kladené otázky

Otázka č. 1: Má nájomca prevádzkujúci obchod s potravinami nárok na poskytnutie dotácie na nájomné?

Maloobchodná prevádzka s potravinami nemá nárok na dotáciu na nájomné, keďže potraviny neboli na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR č. 2595/2020 z 15. marca 2020 zatvorené, verejnosť nemala podstatne obmedzený zákaz prítomnosti v prevádzke a činnosť predajne bola obmedzená iba dodržiavaním prísnych hygienických opatrení.

Otázka č. 2: Má nájomca prevádzkujúci školský bufet nárok na poskytnutie dotácie na nájomné?

Nájomca s prevádzkou bufetu, ktorý predáva potraviny v škole alebo v inom školskom zariadení má nárok na dotáciu, keďže činnosť jeho prevádzky bola obmedzená zatvorením škôl a prerušením vyučovania na školách, a taktiež došlo k obmedzeniu prítomnosti verejnosti v priestoroch jeho prevádzky.

Otázka č. 3: Má nájomca právo na dotáciu, ak bola nájomná zmluva uzatvorená 20. januára 2020 s právom užívania nehnuteľnosti od 1. februára 2020?

Ak prenajímateľ a nájomca uzatvorili nájomnú zmluvu 20. januára 2020 s právom užívať nehnuteľnosť od 1. februára 2020, môže nájomca získať dotáciu na nájomné, pretože podmienka užívať nehnuteľnosť najneskôr od 1. februára 2020 bola splnená. Ak by bolo v nájomnej zmluve dohodnuté, že právo užívať nehnuteľnosť, resp. nadobudnutie účinnosti nájomnej zmluvy bolo až 5. februára 2020, na takýto prenájom nie je možné dotáciu získať. Pri posudzovaní nároku na dotáciu na nájomné je dôležité, odkedy vzniklo právo nájomcu predmet nájomnej zmluvy užívať (podmienka najneskôr do 1. februára 2020, vrátane).

Otázka č. 4: Za aké obdobie má nájomca nárok žiadať dotáciu na nájomné?

Štát bude nájomcom poskytovať dotáciu len na nájomné, ktoré sa bude vzťahovať na tzv. „obdobie sťaženého užívania“ nehnuteľnosti. Týmto obdobím je obdobie, počas ktorého bolo užívanie predmetu nájmu znemožnené uzavretím predmetu nájmu, znemožnené prerušením vyučovania na školách a v školských zariadeniach alebo podstatne obmedzené zákazom prítomnosti verejnosti v predmete nájmu.

Príklad:

  1. Kaderníctvo prevádzkuje svoju činnosť v prenajatých priestoroch. Na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR z 15. marca 2020 muselo byť zatvorené od 16. marca 2020 do 5. mája 2020. Nájomca bude môcť získať dotáciu len na nájomné za uvedené obdobie.
  2. Fitnescentrum muselo byť na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR z 15. marca 2020 zatvorené od 16. marca 2020 do 2. júna 2020. Prevádzkovateľ fitnescentra môže získať dotáciu na nájomné týkajúce sa len za uvedené, teda do 2. júna 2020, kedy mohlo byť na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR otvorené.
  3. Reštaurácia mala svoju prevádzku otvorenú postupne v súlade s uvoľňovaním opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR. Od 22. apríla 2020 predávala jedlá len cez výdajné okienko, od 6. mája 2020 mohla ponúkať jedlá a nápoje na vonkajšej terase a od 20. mája mohla poskytovať stravovacie služby aj vo vnútorných priestoroch reštaurácie pri dodržiavaní prísnych hygienických podmienok. Vzhľadom na to, že do 19. mája 2020 mala reštaurácia podstatne obmedzenú prítomnosť verejnosti v priestoroch prevádzky a jedlá mohla vydávať iba v obmedzenom režime, môže požiadať o dotáciu na nájomné za obdobie od 16. marca 2020 do 19. mája 2020 (vrátane).

Otázka č. 5: Ako dlho môže nájomca splácať prenajímateľovi neuhradené nájomné za sťažené obdobie?

Neuhradené nájomné za obdobie sťaženého užívania nehnuteľnosti bude môcť nájomca uhrádzať najviac v 48 rovnakých mesačných splátkach splatných vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca s prvou splátkou k 15. dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončí mimoriadna situácia.

Ak sa prenajímateľ a nájomca dohodnú na poskytnutí zľavy z nájomného a po schválení dotácie na nájomné poskytne Ministerstvo hospodárstva SR dotáciu na účet prenajímateľa, prípadnú neuhradenú časť nájomného musí doplatiť sám nájomca (zľava na nájomnom nižšia ako 50 %).

Rovnakú možnosť splácať nájomné v 48 rovnakých mesačných splátkach budú mať aj tí nájomcovia, ktorým prenajímateľ neposkytne žiadnu zľavu z nájomného.

Príklad:

  1. Nájomca mal uzatvorenú prevádzku v obchodnom centre od 16. marca 2020 do 19. mája 2020. Prenajímateľ priestorov mu z nájomného týkajúceho sa tohto obdobia poskytol zľavu 30 % a od Ministerstva hospodárstva SR dostal dotáciu v rovnakej výške 30 %. Mesačné nájomné týchto priestorov je 6 000 eur. Zvyšných 40 % neuhradeného nájomného, čo je 2 400 eur, bude môcť nájomca splatiť v 48 rovnakých splátkach, teda vo výške 50 eur mesačne v každej splátke.
  2. V akom termíne bude nájomca nájomné splácať? Ak sa mimoriadna situácia skončila 15. júna 2020, bude prvá splátka neuhradeného nájomného splatná k 15. júlu 2020 a nasledujúce splátky vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca.
  3. Ak prenajímateľ neposkytne nájomcovi žiadnu zľavu z nájomného, môže nájomca využiť 48-mesačný splátkový kalendár na neuhradenú časť nájomného. Mesačná splátka nájomného bude 125 eur (6 000 eur nehradené nájomné / 48 mesačných splátok). Ak sa mimoriadna situácia skončila 15. júna 2020, prvá splátka nájomného bude splatná k 15. júlu 2020.

Otázka č. 6: Môže dotáciu na nájomné získať aj nájomca, ktorý už nájomné uhradil prenajímateľovi v plnej výške?

Dotáciu na nájomné budú môcť získať aj tí nájomcovia, ktorí uhradili prenajímateľovi nájomné za celé alebo časť obdobia sťaženého užívania nehnuteľnosti. Príspevok na nájomné budú môcť získať na také dlhé obdobie v budúcnosti, aké zodpovedá obdobiu sťaženého užívania nehnuteľnosti. Nájomca bude môcť získať dotáciu na nájomné vo výške poskytnutej zľavy z budúceho nájomného na základe dohody medzi prenajímateľom a nájomcom, najviac však vo výške 50 % nájomného. Prípadnú zvyšnú časť nájomného za rovnako dlhé obdobie ako bolo obdobie sťaženého užívania nehnuteľnosti, ktorú nepokryje zľava prenajímateľa a ani dotácia od štátu, budú môcť títo nájomcovia tiež splácať v 48 rovnakých mesačných splátkach.

Príklad:

  1. Nájomca prevádzky v obchodnom centre mal od 16. marca 2020 do 19. mája 2020 zatvorenú prevádzku. Napriek tomu v zmysle nájomnej zmluvy hradil svojmu prenajímateľovi nájomné v plnej výške. Za celé obdobie užívania priestorov v sťaženom období mal uhradiť nájomné vo výške 5 000 eur, ktoré prenajímateľovi uhradil v plnej výške. Nájomca požiada prenajímateľa o zľavu z budúceho nájomného, aby mohol získať aj dotáciu na nájomné. Zľavu z nájomného bude žiadať na nájomné pripadajúce na rovnako dlhé obdobie, ako je obdobie, počas ktorého mal od 16. marca 2020 do 19. mája 2020 uzatvorenú prevádzku (spolu 65 dní). Bude to napríklad zľava za obdobie od 1. júla 2020 do 3. septembra 2020 (spolu 65 dní). Aj na uvedené obdobie bude nájomné vo výške 5 000 eur.
  2. Prenajímateľ sa dohodne s nájomcom na poskytnutí zľavy 20 % z budúceho nájomného na obdobie od 1. júla 2020 do 3. septembra 2020, čo bude zľava vo výške 1000 eur. Rovnakou čiastkou 1000 eur prispeje na budúce nájomné aj štát. Zvyšné budúce nájomné pripadajúce na obdobie od 1. júla 2020 do 3. septembra 2020 vo výške 3000 eur, ktoré nepokryla zľava prenajímateľa a ani dotácia štátu, môže nájomca splácať v 48 rovnomerných splátkach.

Otázka č. 7: Môžu dotáciu na nájomné získať aj prepojené osoby?

Dotáciu na nájomné je možné získať na prenájom nehnuteľností medzi prepojenými osobami za rovnakých podmienok, za akých na to nárok majú nezávislé osoby.

Príklad:

Obchodná spoločnosť má dvoch spoločníkov s rovnomerným 50 % podiel na základnom imaní tejto obchodnej spoločnosti. Jeden zo spoločníkov je zároveň vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú si obchodná spoločnosť prenajíma. Prevádzka obchodnej spoločnosti bola na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR na určité obdobie zatvorená a nájomné za uvedené sťažené obdobie bolo 1000 eur. Obchodná spoločnosť ako nájomca nájomné neplatila. Fyzická osoba ako prenajímateľ poskytne na túto časť nájomného svojej obchodnej spoločnosti 50 % zľavu (500 eur). V prípade, že so žiadosťou o dotáciu prenajímateľ a nájomca uspejú, ďalších 50 % (500 eur) uhradí prenajímateľovi Ministerstvo hospodárstva SR.

Kde sa môžem informovať

Ministerstvo hospodárstva SR

Mlynské nivy 44/a

827 15 Bratislava 212

Tel. kontakt: 02/4854 1111

Webové sídlo: www.najmy.mhsrsk

E-mailová adresa: najmy@mhsr.sk

Ústredný portál verejnej správy – Slovensko.sk

Ústredné kontaktné centrum 02/3580 3083

Kategórie
Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky

Kompenzácia hospodárskej mobilizácie

Pre podnikateľské subjekty, ktoré boli určené na plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie.

Viac k opatreniam hospodárskej mobilizácie nájdete v našom článku TU.

Oprávnený subjekt:

Podnikateľský subjekt, ktorý bol určený na plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie. 

Postup pre uplatnenie si výdavkov na nariadené opatrenia hospodárskej mobilizácie:

Výdavky na nariadené opatrenia hospodárskej mobilizácie sa financujú z rezervy štátneho rozpočtu na rok 2020. Finančné prostriedky na tieto výdavky poskytne Ministerstvo financií SR na základe písomnej žiadosti subjektu hospodárskej mobilizácie, ktorý je správcom alebo účastníkom rozpočtovej kapitoly medzirezortného rozpočtového programu 06H podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

Finančné prostriedky na vykonávanie nariadených opatrení hospodárskej mobilizácie poskytuje na základe písomnej žiadosti:

  • Ministerstvo vnútra SR – okresnému úradu,
  • Ministerstvo hospodárstva SR – Rozhlasu a televízii Slovenska,
  • Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR – Sociálnej poisťovni,
  • Ministerstvo financií SR – Správe štátnych hmotných rezerv SR,
  • subjekt hospodárskej mobilizácie, v prospech ktorého boli úlohy realizované, alebo budú financované – obciam a vyšším územným celkom.

Príklad: Ak ste podnikateľ a vaše zariadenie (napr. hotel) bolo vybrané ako zariadenie vhodné pre umiestnenie repatriovaných fyzických osôb alebo nakazených fyzických osôb do karantény, podľa toho, ktorým subjektom bol výber uskutočnený/ministerstvom alebo okresným úradom/, tak na neho je potrebné adresovať túto písomnú žiadosť.

Právny základ:

Nariadenie vlády SR č. 77/2020 Z. z. na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie

Kategórie
Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Nezaradené

Príspevok podľa % poklesu tržieb

Pre SZČO, ktoré v čase vyhlásenia KS na základe opatrenia ÚVZ SR povinne uzatvorili/obmedzili prevádzky či činnosť, určený na čiastočnú náhradu poklesnutých tržieb.

Oprávnený žiadateľ:

SZČO, ktorá v čase vyhlásenej KS prerušila alebo obmedzila vykonávanie alebo prevádzkovanie SZČ na základe opatrenia ÚVZ alebo SZČO a ktorej poklesli tržby.

V rámci finančných príspevkov /označených 1. až 4. na stránke www.pomahameludom.sk / môže žiadateľ predložiť žiadosť o poskytnutie príspevku na každé opatrenie, pričom pre príspevok č. 2 – Príspevok podľa % poklesu tržieb-SZČO – platí:

  • poskytovanie príspevku v rámci opatrenia č. 2 /Príspevok podľa % poklesu tržieb-SZČO/ a súbežne v rámci opatrenia č. 4 /Príspevok na náhradu straty príjmu-SZČO, 1osobová s.r.o./ nie je možné;

Cieľová skupina:

SZČO, ktorá v čase KS prerušila vykonávanie alebo prevádzkovanie SZČ na základe opatrenia ÚVZ, alebo jej poklesli tržby o najmenej 20 % (resp. o 10 % v marci).

Za SZČO sa na účely poskytnutia príspevku považuje fyzická osoba, ktorá

a) prevádzkuje živnosť,

b) vykonáva činnosť podľa osobitných predpisov (napr. daňoví poradcovia, notári, advokáti, audítori, divadelníci, športoví odborníci a pod.),

c) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách.

Podmienkou zároveň je, že ide o SZČO, ktorá

1) bola nemocensky a dôchodkovo poistená (povinne aj dobrovoľne) v období do 31. marca

2020 a poistenie jej trvá aj po tomto dni, alebo

2) čerpá tzv. odvodové prázdniny; zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení priznáva odvodové prázdniny každej SZČO od začiatku podnikania až do 1. júla nasledujúceho kalendárneho roka (po roku, v ktorom začala prvýkrát podnikať).

Príspevok nie je možné poskytovať SZČO, ktorá má

a) súbežne uzatvorený pracovný pomer,

b) zrušenú alebo pozastavenú živnosť.

Žiadateľom o príspevok môže byť len subjekt, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 1. februáru 2020.

Výška príspevku:

Paušálny príspevok na náhradu straty príjmu zo SZČ v nadväznosti na pokles tržieb, ktorý určí nasledovne:

  1. porovnaním výšky tržieb za aktuálny mesiac v roku 2020 s výškou tržieb za rovnaký mesiac v roku 2019, alebo
  2. žiadateľ, ktorý podnikal počas celého roka 2019 môže uviesť pokles tržieb počas aktuálneho mesiaca v roku 2020 v porovnaní s priemerom tržieb za celý rok 2019. Takýto žiadateľ si sám zvolí, či využije ako referenčnú bázu rovnaký mesiac v roku 2019 alebo priemer za celý rok 2019, alebo
  3. žiadateľ, ktorý nepodnikal počas rovnakého mesiaca v roku 2019 si určí pokles tržieb porovnaním aktuálneho mesiaca v roku 2020 s mesiacom február 2020.

Pokles tržieb sa určuje v % zaokrúhlených na celé číslo nahor. Spôsob určenia poklesu tržieb určený podnikateľom sa oznamuje Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni. Od % poklesu tržieb sa odvíja výška príspevku nasledovne:

POKLES TRŽIEB MAREC 2020 POKLES TRŽIEB APRÍL 2020 A ĎALŠIE MESIACE KS
menej ako 10% 0,- eur menej ako 20 % 0,- eur
od 10 % – 19,99 % 90,- eur ≥ 20 % 180,- eur
od 20 % – 29,99 % 150,- eur ≥ 40 % 300,- eur
od 30 % – 39,99 % 210,- eur ≥ 60 % 420,- eur
40 a viac % 270,- eur ≥ 80 % 540,- eur

Príspevok nebude podliehať zdaneniu a nebude sa vykazovať ako tržba.

Oprávnené obdobie:

Odo dňa rozhodnutia ÚVZ o uzatvorení alebo obmedzení prevádzok, t. j. od 13. marca 2020 do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bude rozhodnutie ÚVZ zrušené, resp. počas trvania KS vyhlásenej vládou SR (predpoklad do konca mája 2020).

Ďalšie podmienky, ktoré vyhlasuje SZČO čestným vyhlásením:

  1. že nebol k 31. decembru 2019 podnikom v ťažkostiach, t. j. že preňho neplatí, že je bez intervencie štátu takmer s určitosťou odsúdený na vylúčenie z podnikateľskej činnosti v krátkodobom alebo strednodobom horizonte, t.j. ak nastane aspoň jedna z nasledujúcich okolností:
  2. viac ako polovica kapitálu vykazovaného v účtoch SZČO sa prekryla akumulovanými stratami;
  3. je predmetom kolektívneho konkurzného konania alebo spĺňa kritériá na zaradenie do kolektívneho konkurzného konania na žiadosť veriteľov;
  4. splnenie podmienok podľa zákona o službách zamestnanosti, t. j. že
  5. má splnené daňové povinnosti podľa osobitného predpisu, s výnimkou, že si svoje daňové a odvodové povinnosti, resp. pohľadávky voči úradu práce, sociálnych vecí a rodiny plní aj dodatočne formou povolenia platby dlžných súm v splátkach (prostredníctvom splátkového kalendára), alebo z dôvodu straty tržieb v mesiaci marec 2020 nebol schopný splniť si tieto povinnosti za mesiac febaruár 2020,
  6. má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
  7. neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok,
  8. nemá voči úradu splatné finančné záväzky,
  9. nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe alebo nemá určený splátkový kalendár podľa osobitného predpisu,
  10. nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru,
  11. pokles tržieb v čase MO a v dôsledku opatrenia ÚVZ SR.

Odporúčanie pre postup zistenia, či ste k 31. decembru 2019 podnikom v ťažkostiach:

Pri zisťovaní, či ste podnikom v ťažkostiach, vychádzate z vašich účtovných podkladov, ktorých rozsah a štruktúra závisia od toho, či vediete podvojné účtovníctvo, jednoduché účtovníctvo, daňovú evidenciu alebo si uplatňujete výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky).

Ak vediete podvojné účtovníctvo, pre zistenie, či ste podnikom v ťažkostiach, porovnáte dosiahnutý výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení s polovicou hodnoty vášho vlastného imania (pred započítaním straty z účtovného obdobia).

Ak vediete jednoduché účtovníctvo, pre zistenie, či ste podnikom v ťažkostiach, porovnáte rozdiel vašich príjmov a výdavkov za rok 2019 s polovicou hodnoty rozdielu vášho majetku a záväzkov za rok 2019.

Ak vediete daňovú evidenciu, pre zistenie, či ste podnikom v ťažkostiach, porovnáte rozdiel príjmov a výdavkov z vašej daňovej evidencie za rok 2019 s polovicou hodnoty rozdielu vášho majetku a záväzkov za rok 2019.

Ak ste si v daňovom priznaní za rok 2019 uplatnili/uplatníte paušálne výdavky, vychádzate z dosiahnutého základu dane. Ak ste dosiahli zisk, nie ste podnikom v ťažkostiach. V prípade uplatnenia paušálnych výdavkov sa u podnikateľa skúma najmä druhá podmienka testovania podniku v ťažkostiach, a teda či na vás nebol vyhlásený konkurz alebo vám nebola poskytnutá pomoc na záchranu alebo reštrukturalizáciu.

Všetky skutočnosti, ktoré žiadateľ preukazuje čestným prehlásením, budú predmetom následných kontrol.

Termíny na predloženie žiadosti o príspevok:

Žiadosť za mesiac marec 2020 je potrebné predložiť do 15. mája 2020. Za mesiac apríl je možné podať žiadosť od 16. mája 2020. Žiadateľ, ktorý predkladá žiadosť za mesiac apríl alebo máj, predkladá žiadosť do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý SZČO žiada o poskytnutie príspevku. Opatrenie je v rámci projektu tzv. Prvej pomoci predĺžené do 31. mája 2020.

Poskytovateľ príspevku:

Finančný príspevok bude poskytovať miestne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode zamestnávateľ alebo SZČO, ktorá je zamestnávateľom, udrží pracovné miesta alebo v ktorom SZČO prevádzkuje alebo vykonáva SZČ, alebo iný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny určený Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny.

Formulár na podanie žiadosti nájdete na webovej stránke: www.pomahameludom.sk alebo www.neprepustaj.sk

Právny základ:

Uznesenie vlády SR č. 219/2020 Z. z. k návrhu na zmenu podmienok projektu podpory udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov na základe § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 63/2020 Z. z.

Zákona č. 95/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Návrh na predĺženie obdobia realizácie projektu podpory udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránenia ich následkov

Kategórie
Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Nezaradené

Pandemické nemocenské

Pre SZČO pri dočasnej pracovnej neschopnosti, na ktoré nárok vznikne počas KS súvisiacej so šírením ochorenia COVID-19 resp. aj po skončení KS.

Oprávnená osoba:

Povinne nemocensky poistená SZČO uznaná za dočasne pracovne neschopnú (DPN) na výkon zárobkovej činnosti z dôvodu, že jej bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia. Nárok trvá aj po skončení KS, ak karanténa resp. izolácia, a teda aj DPN trvá aj po skončení KS.

V porovnaní s bežným nemocenským vyplácaným počas DPN, pre pandemické nemocenské, na ktoré vznikne nárok počas KS (od 12. marca 2020 do jej skončenia) súvisiacej so šírením ochorenia COVID-19 platí:

  1. výška nemocenského u SZČO je 55 % denného vymeriavacieho základu, kým doteraz počas prvých troch dní čerpania náhrady príjmu pri DPN bol nárok len vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu;

Rovnako ako doposiaľ platí, že počas tohto obdobia SZČO nie je povinná platiť sociálne a zdravotné odvody. Pozor! Ak SZČO nevznikol nárok na nemocenské z dôvodu, že si neplatila nemocenské poistenie, tak ak je uznaná za DPN, počas tejto doby nemusí platiť sociálne odvody, zdravotné odvody však musí platiť naďalej.

Postup:

Ak ste SZČO, v prvom rade kontaktujte svojho ošetrujúceho lekára (telefonicky alebo mailom), ktorý vám na predpísanom tlačive potvrdí DPN z dôvodu karantény alebo izolácie a pošle ho do Sociálnej poisťovne. Ošetrujúci lekár na žiadosti vyznačí aj vaše telefónne číslo, na ktorom vás Sociálna poisťovňa môže kontaktovať pre účely overenia žiadosti a doplnenia nevyhnutných údajov.

Praktické príklady:

Príklad č.1: Nárok na nemocenské vznikol SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenej osobe 26. marca 2020. Za 26. marca 2020 mu patrí nemocenské vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu (podľa právnej úpravy pred vyhlásením KS). Od 27. marca 2020, dňa účinnosti novely, mu patrí nemocenské vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu (podľa právnej úpravy v dôsledku vyhlásenia KS).

Poskytovateľ príspevku:

Pandemické nemocenské poskytuje Sociálna poisťovňa.

E-mailové adresy pobočiek Sociálnej poisťovne pre potrebu detailnejších informácií nájdete TU. Žiadosť pre uplatnenie nároku na pandemické nemocenské nepodávate, prvý formálny úkon vykoná váš ošetrujúci lekár po jeho kontaktovaní, ten následne notifikuje Sociálnu poisťovňu.

Právny základ:

Zákon č. 63/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

Zákon č. 157/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

Kategórie
Finančné príspevky Finančné príspevky

SOS dotácia

Pre fyzickú osobu, ktorá z dôvodu KS nevykonáva činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, z podnikania alebo z inej SZČ, túto činnosť vykonávala pred dňom vyhlásenia KS a nemá príjem, ktorý je predmetom dane z príjmov fyzickej osoby.

Oprávnený žiadateľ/cieľová skupina:

Fyzická osoba, ktorá

a) z dôvodu KS nevykonáva činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, z podnikania alebo z inej SZČ, túto činnosť vykonávala pred dňom vyhlásenia KS (12. marca 2020) a nemá príjem, ktorý je predmetom dane z príjmov fyzickej osoby,

b) nepoberá žiadnu formu dôchodku, nemocenskej dávky, pomoci v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok, dávky v nezamestnanosti, príspevok na opatrovanie alebo obdobnú podobu dávok zo zahraničia,

c) nie je žiadateľom o žiaden z príspevkov 1. až 4. uverejnených na webových stránkach pomahameludom.sk alebo neprepustaj.sk,

d) aspoň 15 kalendárnych dní v mesiaci, za ktorý žiada o príspevok, spĺňa vyššie uvedené podmienky.

Tieto podmienky vyhlasuje fyzická osoba čestným vyhlásením. Všetky skutočnosti, ktoré žiadateľ preukazuje čestným prehlásením, môžu byť predmetom následných kontrol.

Pri porovnaní so zvyšnými štyrmi druhmi finančných príspevkov, o tento SOS príspevok môže požiadať z hľadiska podnikajúcich osôb aj fyzická osoba, ktorá

  • je podnikom v ťažkostiach a nikoho nezamestnáva,
  • má nedoplatky na daniach alebo odvodoch /táto podmienka sa považuje za splnenú na účely poskytnutia tejto formy podpory/,
  • má 100 % pokles tržieb a žiadny ďalší príjem podliehajúci dani z príjmov fyzickej osoby,
  • nečerpá žiaden zo štyroch druhov finančných príspevkov,
  • má prerušenú alebo zrušenú živnosť, alebo
  • jej oprávnenie na podnikanie naďalej trvá, ale v mesiaci, za ktorý žiada o príspevok, nedosiahla žiaden príjem z dôvodu nevykonávania činnosti pre krízovú situáciu.

V rámci finančných príspevkov /označených 1. až 4. na stránke www.pomahameludom.sk / môže žiadateľ predložiť žiadosť o poskytnutie príspevku na každé opatrenie, pričom pre príspevok č. 4 – SOS dotácia – platí:

  • poskytovanie príspevku súbežne v rámci opatrenia č. 4A /SOS dotácia – SZČO/ a 4B /SOS dotácia – 1osobová s.r.o./ nie je možné a žiadateľ si môže vybrať len jednu z možností;
  • poskytovanie príspevku v rámci opatrenia č. 2 /Príspevok podľa % poklesu tržieb-SZČO/ a súbežne v rámci opatrenia č. 4 /Príspevok na náhradu straty príjmu-SZČO, 1osobová s.r.o./ nie je možné;

Výška príspevku:

Paušálny príspevok/humanitárna pomoc vo výške 105,- eur za mesiac marec 2020 a vo výške 210,- eur za mesiac apríl až do skončenia krízovej situácie, ak sa sociálno-ekonomická situácia žiadateľovi nezmení. Stačí, ak sú tieto podmienky splnené len za časť mesiaca, najmenej však 15 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci. Spolu najviac 1 600,- eur v príslušnom rozpočtovom roku.

Príspevok nebude podliehať zdaneniu a nebude sa vykazovať ako tržba.

Oprávnené obdobie:

Odo dňa rozhodnutia ÚVZ o uzatvorení alebo obmedzení prevádzok, t. j. od 13. marca 2020 do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bude rozhodnutie ÚVZ zrušené, resp. počas trvania KS vyhlásenej vládou SR (predpoklad do konca mája 2020).

Termíny na predloženie žiadosti o príspevok:

Žiadosť za mesiac marec 2020 (ak boli splnené podmienky na poskytnutie dotácie od 12. marca 2020, resp. neskôr, ale plnenie podmienok trvalo minimálne 10 kalendárnych dní) a apríl (ak podmienky boli splnené od 1. apríla 2020, resp. neskôr, ale minimálne 15 kalendárnych dní) je potrebné predložiť do 15. mája 2020. Za mesiac apríl je možné podať žiadosť od 16. mája 2020. Opatrenie je v rámci projektu tzv. Prvej pomoci predĺžené do 31. mája 2020.

Poskytovateľ príspevku:

Finančný príspevok bude poskytovať Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Formulár na podanie žiadosti nájdete na webovej stránke: www.pomahameludom.sk alebo www.neprepustaj.sk

Právny základ:

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 103/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti dotácií v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19

Návrh na predĺženie obdobia realizácie projektu podpory udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránenia ich následkov

Kategórie
Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky

Príspevok na náhradu straty príjmu

Pre SZČO a tzv. jednoosobové s.r.o., ktoré v čase vyhlásenia KS nemajú žiaden príjem, určený pre čiastočnú náhradu absencie príjmu.

Oprávnený žiadateľ/cieľová skupina:

Fyzická osoba, ktorá od 13. marca 2020 (resp. od 01.04.2020, resp. od 01.05.2020) nemá žiadny iný príjem (z podnikateľskej, nepodnikateľskej a závislej činnosti, pričom za príjem sa na tento účel považuje aj starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok, ktorá je:

a) SZČO,

– ktorá od 13. marca 2020 prerušila alebo obmedzila vykonávanie alebo prevádzkovanie svojej činnosti, ale nepozastavila/nezrušila oprávnenie na výkon svojej činnosti,

–  ktorej nevznikla povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia a ktorá nečerpá tzv. odvodové prázdniny,

b) fyzická osoba, ktorá

–  je jediným spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej zisk po zdanení za rok 2019 nepresiahol 9 600,- eur a zároveň jej kumulatívny obrat bol minimálne 2 400,- eur; v prípade jednoosobovej s.r.o., ktorá začala prevádzkovať činnosť v priebehu roka 2019, zisk po zdanení za počet kalendárnych mesiacov vykonávania činnosti nepresiahol hodnotu  9 600,- eur/12 x počet mesiacov existencie a zároveň jej kumulatívny obrat bol minimálne   2 400,- eur/12 x počet kalendárnych mesiacov vykonávania činnosti do konca roka 2019,

–  je konateľom v tejto spoločnosti s ručením obmedzeným a nie je zároveň jej zamestnancom (tzv. jednoosobová s.r.o.), a

–  nie je spoločníkom v inej s.r.o.

Za SZČO sa na účely poskytnutia príspevku považuje fyzická osoba, ktorá

  1. a) prevádzkuje živnosť,
  2. b) vykonáva činnosť podľa osobitných predpisov (napr. daňoví poradcovia, notári, advokáti, audítori, divadelníci, športoví odborníci a pod.),
  3. c) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách.

Žiadateľom o príspevok môže byť len subjekt, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 1. februáru 2020.

Výška príspevku:

Paušálny príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti vo výške 105,- eur za mesiac marec 2020 a vo výške 210,- eur za mesiac apríl a máj 2020.

Príspevok nebude podliehať zdaneniu a nebude sa vykazovať ako tržba.

Oprávnené obdobie:

Odo dňa rozhodnutia ÚVZ o uzatvorení alebo obmedzení prevádzok, t. j. od 13. marca 2020 do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bude rozhodnutie ÚVZ zrušené, resp. počas trvania KS vyhlásenej vládou SR (predpoklad do konca mája 2020).

Ďalšie podmienky, ktoré vyhlasuje SZČO či jednoosobová s.r.o. čestným vyhlásením:

  1. od 13. marca 2020 (resp. od 01.04.2020, resp. od 01.05.2020 – podľa obdobia, za ktoré príspevok žiada) nemá žiaden iný príjem (z podnikateľskej, nepodnikateľskej a závislej činnosti),
  2. že nebol k 31. decembru 2019 podnikom v ťažkostiach, t. j. že preňho neplatí, že je bez intervencie štátu takmer s určitosťou odsúdený na vylúčenie z podnikateľskej činnosti v krátkodobom alebo strednodobom horizonte, t. j. ak nastane aspoň jedna z nasledujúcich okolností:
  3. viac ako polovica kapitálu vykazovaného v účtoch SZČO sa prekryla akumulovanými stratami;
  4. je predmetom kolektívneho konkurzného konania alebo spĺňa kritériá na zaradenie do kolektívneho konkurzného konania na žiadosť veriteľov;
  5. splnenie podmienok podľa zákona o službách zamestnanosti, t. j. že
  6. má splnené daňové povinnosti podľa osobitného predpisu, s výnimkou, že si svoje daňové a odvodové povinnosti, resp. pohľadávky voči úradu práce, sociálnych vecí a rodiny plní aj dodatočne formou povolenia platby dlžných súm v splátkach (prostredníctvom splátkového kalendára), alebo z dôvodu straty tržieb v mesiaci marec 2020 nebol schopný splniť si tieto povinnosti za mesiac febaruár 2020,
  7. má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
  8. neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok,
  9. nemá voči úradu splatné finančné záväzky,
  10. nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe alebo nemá určený splátkový kalendár podľa osobitného predpisu,
  11. nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru.

Odporúčanie pre postup zistenia, či ste k 31. decembru 2019 podnikom v ťažkostiach:

Pri zisťovaní, či ste podnikom v ťažkostiach, vychádzate z vašich účtovných podkladov, ktorých rozsah a štruktúra závisia od toho, či vediete podvojné účtovníctvo, jednoduché účtovníctvo, daňovú evidenciu alebo si uplatňujete výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky).

Ak vediete podvojné účtovníctvo, pre zistenie, či ste podnikom v ťažkostiach, porovnáte dosiahnutý výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení s polovicou hodnoty vášho vlastného imania (pred započítaním straty z účtovného obdobia).

Ak vediete jednoduché účtovníctvo, pre zistenie, či ste podnikom v ťažkostiach, porovnáte rozdiel vašich príjmov a výdavkov za rok 2019 s polovicou hodnoty rozdielu vášho majetku a záväzkov za rok 2019.

Ak vediete daňovú evidenciu, pre zistenie, či ste podnikom v ťažkostiach, porovnáte rozdiel príjmov a výdavkov z vašej daňovej evidencie za rok 2019 s polovicou hodnoty rozdielu vášho majetku a záväzkov za rok 2019.

Ak ste si v daňovom priznaní za rok 2019 uplatnili/uplatníte paušálne výdavky, vychádzate z dosiahnutého základu dane. Ak ste dosiahli zisk, nie ste podnikom v ťažkostiach. V prípade uplatnenia paušálnych výdavkov sa u podnikateľa skúma najmä druhá podmienka testovania podniku v ťažkostiach, a teda či na vás nebol vyhlásený konkurz alebo vám nebola poskytnutá pomoc na záchranu alebo reštrukturalizáciu.

Všetky skutočnosti, ktoré žiadateľ preukazuje čestným prehlásením, budú predmetom následných kontrol.

Termíny na predloženie žiadosti o príspevok:

Žiadosť za mesiac marec 2020 je potrebné predložiť do 15. mája 2020. Za mesiac apríl je možné podať žiadosť od 16. mája 2020. Žiadateľ, ktorý predkladá žiadosť za mesiac apríl alebo máj, predkladá žiadosť do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý žiadateľ žiada o poskytnutie príspevku. Opatrenie je v rámci projektu tzv. Prvej pomoci predĺžené do 31. mája 2020.

Poskytovateľ príspevku:

Finančný príspevok bude poskytovať miestne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode prevádzkuje/prevádzkoval alebo vykonáva/vykonával samostatnú zárobkovú činnosť.

Formulár na podanie žiadosti nájdete na webovej stránke: www.pomahameludom.sk alebo www.neprepustaj.sk

Právny základ:

Uznesenie vlády SR č. 219/2020 Z. z. k návrhu na zmenu podmienok projektu podpory udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov na základe § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 63/2020 Z. z.

Zákon č. 95/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Návrh na predĺženie obdobia realizácie projektu podpory udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránenia ich následkov

Kategórie
Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Nezaradené

Pandemické ošetrovné

Pre SZČO pri ošetrovaní člena rodiny, na ktoré nárok vznikne počas KS súvisiacej so šírením ochorenia COVID-19 ako aj po skončení KS.

Po skončení KS:

Od 1. júna 2020 sa na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva otvorili zariadenia starostlivosti o deti do 3 rokov veku (jasle), materské školy a základné školy pre žiakov prvého až piateho ročníka.

Nárok na ošetrovné – deti z predškolských zariadení a škôl

Rodič dieťaťa (zákonný zástupca dieťaťa) má nárok na pandemické ošetrovné aj v prípade, ak predškolské zariadenie alebo škola je otvorené/á ale:

  • rodič neprejavil záujem o výchovu a vzdelávanie dieťaťa v predškolskom zariadení resp. v škole z dôvodu obavy o zdravie dieťaťa alebo
  • rodič síce prejavil záujem o výchovu a vzdelávanie dieťaťa v predškolskom zariadení resp. v škole, ale dieťa nemôže byť v predškolskom zariadení alebo v škole umiestnené
    z kapacitných dôvodov

Nárok na ošetrovné sa vzťahuje iba na predškolské zariadenia a školy, v ktorých bude prebiehať výchovno-vzdelávací proces. Za obdobie, kedy dieťa nebude navštevovať školu z dôvodu školských prázdnin, nárok na ošetrovné nie je.

Nárok na ošetrovné – deti v zariadeniach sociálnych služieb

Rodič (zákonný zástupca dieťaťa) dieťaťa má nárok na pandemické ošetrovné aj v prípade, ak zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, je od 1. júna 2020 otvorené ale:

  • rodič neprejavil záujem o poskytovanie starostlivosti dieťaťu v tomto zariadení z dôvodu obavy o jeho zdravie alebo
  • dieťaťu nemôže byť poskytovaná starostlivosť v tomto zariadení z kapacitných dôvodov.

Nárok na ošetrovné – osoby v zariadeniach sociálnych služieb s ambulantnou formou alebo pobytovou formou

Nárok na pandemické ošetrovné má nemocensky poistený poistenec aj vtedy ak sa stará o príbuzného v priamom rade (dieťa bez rozdielu veku, rodiča, starého rodiča), súrodenca, manžela, manželku alebo rodiča manžela alebo manželky, ak zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa takejto osobe poskytuje sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou bolo rozhodnutím príslušných orgánov otvorené, ale:

  • táto osoba resp. jej zákonný zástupca po otvorení zariadenia nevyužije poskytovanú sociálnu službu zo subjektívnych dôvodov (obava o zdravie) alebo
  • tejto osobe nie je možné poskytovať sociálnu službu z objektívnych dôvodov (kapacitné možnosti zariadenia).

Pandemické ošetrovné uplatňované od 1. júna do účinnosti novely

Pandemické ošetrovné sa v zmysle nového znenia (napríklad v prípade, že sa rodič rozhodne „nedať“ dieťa do školy) vyplatí aj za obdobie od 1. júna do nadobudnutia účinnosti novely.

Povinnosti okresných úradov a poskytovateľov sociálnych služieb

Okresné úrady v sídle kraja v rámci svojej územnej pôsobnosti a poskytovatelia sociálnych služieb sú povinné poskytovať Sociálnej poisťovni vždy do 10. dňa kalendárneho mesiaca údaje za predchádzajúci mesiac o:

  • deťoch, ktoré sa nezúčastňovali na prebiehajúcom výchovno-vzdelávacom procese (meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a obdobie v ktorom sa nezúčastňovali výchovno-vzdelávacieho procesu),
  • osobách, ktorým sa neposkytovala sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou (meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje sociálna služba a obdobie, v ktorom sa jej neposkytovala sociálna služba).

Oslobodenie od platby poistného počas ošetrovného

Zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie sú povinní platiť:

  • poistné na nemocenské poistenie,
  • poistné na dôchodkové poistenie a
  • poistné na poistenie v nezamestnanosti

počas celej doby poberania pandemického ošetrovaného, vrátane obdobia od 1. júna 2020 do účinnosti tejto novely.

Zamestnanec, povinne nemocensky poistená osoba a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba je povinná platiť:

  • povinné nemocenské poistenie,
  • povinné dôchodkové poistenie a
  • povinné poistenie v nezamestnanosti

počas celej doby poberania pademického ošetrovného.

Právny základ:

Zákon č. 157/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

Počas KS:

Oprávnená osoba:

Povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO, ktoré sa počas a z dôvodu KS (od 12. marca 2020 do jej skončenia) stará o dieťa z dôvodu uzatvorenia školských a predškolských zariadení alebo určenú kategóriu dospelých osôb, ktorá nemôže navštevovať zariadenie sociálnych služieb. Pozor! Oprávnenou osobou je aj SZČO v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia (t. j. sedem kalendárnych dní po skončení nemocenského poistenia, alebo osem mesiacov v prípade tehotnej SZČO).

V porovnaní s bežným ošetrovným vyplácaným počas OČR, pre pandemické ošetrovné, na ktoré vznikne nárok počas krízovej situácie (od 12. marca 2020 do jej skončenia) súvisiacej so šírením ochorenia COVID-19 platí:

  1. nárok na ošetrovné vzniká od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti a zaniká dňom skončenia potreby, kým doteraz pri dieťati trvalo najviac 10 kalendárnych dní;
  2. oprávnená osoba nie je povinná platiť poistné na sociálne poistenie od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti do skončenia tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti, pričom toto poistenie sa jej počas tejto doby neprerušuje;
  3. SZČO na rozdiel od zamestnanca na ošetrovné nemusí získať určitý počet dní nemocenského poistenia;
  4. platí však povinnosť mať zaplatené poistné do Sociálnej poisťovne za obdobie do konca predchádzajúceho mesiaca (napr. ak si SZČO požiadal o OČR v marci, musí mať poistné zaplatené aj za február, a to najneskôr do konca marca). Podmienka zaplateného poistného sa sleduje podľa zákona 5 rokov dozadu a toleruje sa dlžná suma nižšia ako 5,- eur;
  5. v čase poberania ošetrovného môže SZČO naďalej podnikať;‘

Pozor! Výška ošetrovného sa na rozdiel od výšky nemocenského (z 25 % na 55 % DVZ) nezmenila a zostáva v pôvodnej výške 55 % denného vymeriavacieho základu.

Postup:

Ak ste SZČO, o ošetrovné (pri potrebe ošetrovať osobu pre zatvorenie zariadenia sociálnych služieb a dieťa do 11. roku veku automaticky bez potvrdenia lekára) je potrebné požiadať miestne príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne telefonicky, poštou alebo mailom. Na celé obdobie poberania pandemického ošetrovného stačí každému poistencovi iba jedna žiadosť. To platí aj v prípade, ak ste podali žiadosť o ošetrovné pred 12. marcom 2020, ak nárok na ošetrovné od tohto dátumu trvá. Žiadosť nie je potrebné podať vopred. Stačí ju poslať aj na konci mesiaca spolu s čestným vyhlásením o tom, ktoré dni ste poskytovali starostlivosť/ošetrovanie. Sociálna poisťovňa preto automaticky predĺži trvanie a následnú výplatu aktuálne začatých 14-dňových OČR bez toho, aby ste si museli podávať novú žiadosť, s výnimkou ak sa na OČR rodičia potrebujú vystriedať. Rodičia sa môžu striedať najskôr po uplynutí 10 dní, pričom každý nástup do zamestnania musia Sociálnej poisťovni nahlásiť najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Nakoľko premlčacia lehota na uplatnenie nároku na ošetrovné sú tri roky odo dňa, za ktorý dávka patrila, nemusí SZČO obratom po uzatvorení školských a predškolských zariadení zasielať na pobočku Sociálnej poisťovne žiadosť o ošetrovné.

Oprávnené obdobie:

Nárok na pandemické ošetrovné trvá počas celého obdobia, na ktoré príslušný orgán rozhodol o zatvorení školských a predškolských zariadení či zariadení sociálnych služieb.

Poskytovateľ príspevku:

Pandemické ošetrovné poskytuje Sociálna poisťovňa.

Formulár na podanie žiadosti, čestné vyhlásenie k nemu, rovnako ako aj mailové adresy pobočiek Sociálnej poisťovne, na ktoré žiadosť možno mailom zaslať, nájdete TU. Korešpondenčné adresy pobočiek Sociálnej poisťovne, na ktoré žiadosť možno zaslať poštou, nájdete TU.

Právny základ:

Zákon č. 63/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

Kategórie
Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky

Často kladené otázky (finančné príspevky)

ZAMESTNÁVATEĽ:

Otázka:

Ktorých zamestnávateľov sa týka Opatrenie č. 1 (zatvorené prevádzky)?

Odpoveď:

Opatrenie č. 1 projektu podpory udržania zamestnanosti sa týka zamestnávateľov, ktorí z dôvodu mimoriadnej situácie na základe Opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR museli uzavrieť svoje prevádzky a nejde o subjekty verejnej správy.

Na základe Opatrenia ÚVZ SR č. OLP/2576/2020 boli od piatka 13. marca 2020 uzatvorené prevádzky:

  • prírodné a umelé kúpaliská (aquaparky)
  • telovýchovno-športové zariadenia
  • zariadenia starostlivosti o ľudské telo
  • zariadenia pre deti a mládež vrátane zariadení starostlivosti o deti do 3 rokov veku
  • prevádzky verejného stravovania (cukrárne, bistrá, kaviarne, bary a pod.) okrem reštaurácií a stánkov s rýchlym občerstvením
  • wellness centrá, vrátane bazénov v ubytovacích zariadeniach
  • prevádzky zábavného charakteru (napríklad kasína, kiná)
  • prevádzky voľnočasového charakteru, napríklad lyžiarske strediská
  • rekondičné pobyty

Na základe Opatrení ÚVZ SR č. OLP/2595/2020 a OLP/2596/2020 boli od pondelka 16. marca 2020 uzatvorené všetky maloobchodné predajne a prevádzky poskytujúce služby okrem:

  • predajní potravín mäsa, chleba a pečiva, ovocia a zeleniny, predajní potravín na osobitné výživové účely pre dojčatá a malé deti a predajní potravín na osobitné lekárske účely
  • lekární, predajní a výdajní zdravotníckych pomôcok
  • predajní drogérie
  • čerpacích staníc pohonných hmôt a palív
  • predajní novín a tlačovín
  • predajní s krmivom pre zvieratá a veterinárnych ambulancií
  • prevádzok telekomunikačných operátorov
  • prevádzok verejného stravovania a stánkov s rýchlym občerstvením – avšak len formou bez vstupu do prevádzky, formou predaja cez výdajné okienko alebo len formou predaja so sebou
  • prevádzok poštových, bankových a poisťovacích služieb
  • prevádzok internetových obchodov (e-shop) a donáškových služieb
  • pohrebných služieb, služieb pohrebiska a krematória,
  • autoservisov, pneuservisov a odťahových služieb,
  • taxi služby vykonávajúcich prepravu vecí a tovaru,
  • práčovní a čistiarní odevov

Na základe usmernenia ministerstva školstva sa od pondelka 16. marca 2020 prerušilo vyučovanie na školách a v školských zariadeniach.

Od pondelka 30. 3. 2020 sa povolilo otvorenie ďalších obchodov, služieb a prevádzok:

  • očné optiky
  • služby STK a emisnej kontroly
  • leasingové služby
  • predajne a servis bicyklov
  • notári a advokáti
  • stavebniny, záhradníctva
  • galantérie, metrový textil
  • farby – laky
  • elektroinštalačné služby
  • železiarstva
  • zberné dvory
  • servis výpočtovej a telekomunikačnej techniky
  • kľúčové služby.

Títo zamestnávatelia si teda môžu uplatniť príspevok podľa Opatrenia č. 1 za marec 2020 ale už nie za apríl 2020.

Otázka:

Patria súkromné školy a škôlky do Opatrenia č. 1?

Odpoveď:

Áno, boli povinne zatvorené na základe usmernenia ministerstva školstva a nie sú to subjekty verejnej správy.

Otázka:

Na ktorých zamestnávateľov sa vzťahuje Opatrenie č. 3?

Odpoveď:

Opatrenie č. 3 sa vzťahuje fakticky na všetkých zamestnávateľov, ktorí majú zamestnancov v pracovnom pomere, udržia pracovné miesta a buď mali zamestnancov na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa alebo mali pokles tržieb. Je jedno, či mali povinne zatvorené prevádzky alebo nie. 

Inými slovami, vzťahuje sa na zamestnávateľov, ktorí nemuseli uzatvoriť svoje prevádzky na základe Opatrení UVZ SR – ale:

  • po 13. marci 2020 mali zamestnancov na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa a/alebo
  • došlo u nich k poklesu tržieb najmenej o 10% v marci 2020 a k poklesu tržieb najmenej o 20% v apríli 2020 a nasledujúcich mesiacoch.

Otázka:

Ak zamestnávateľ spĺňa podmienky poskytnutia príspevku v rámci obidvoch opatrení (č. 1 aj č. 3) v jednom kalendárnom mesiaci, ako si predkladá žiadosť?

Odpoveď:

Zamestnávateľ, ktorý má viacero prevádzok, jednu časť z nich musel mať zatvorenú – druhú časť prevádzok zatvorenú mať nemusel ale mal v nich zamestnancov na prekážkach v práci alebo v nich mal pokles tržieb za marec 2020 najmenej o 10% – postupuje tak, že podáva osobitne „Žiadosť“ a „Výkaz“ za prevádzky, ktoré musel zatvoriť a osobitne „Žiadosť“ a „Výkaz“ za zostávajúce prevádzky.

Prvú žiadosť a výkaz (Opatrenie č. 1) podáva za prevádzky, ktoré musel zatvoriť. Vo výkaze uvedie zamestnancov, ktorí majú podľa pracovnej zmluvy miesto výkonu práce v prevádzkach, ktoré museli byť zatvorené. Pozor, ak sa zmenilo miesto výkonu práce zamestnanca z pôvodnej prevádzky, ktorá musela byť zatvorená do inej prevádzky, ktorá nemusela byť zatvorená, takýto zamestnanec sa do výkazu pre Opatrenie č. 1 nesmie uviesť – uvádza sa vo výkaze pre Opatrenie č. 3 (3A alebo 3B).

Druhú žiadosť a výkaz (Opatrenie č. 3 – 3A, 3B) podáva za zostávajúce prevádzky, ak v nich mal zamestnancov na prekážkach v práci alebo v nich mal pokles tržieb najmenej o 10% (za marec, za apríl a ďalšie mesiace najmenej o 20%). Pokles tržieb si musí zamestnávateľ vypočítať len za tieto prevádzky, teda nie za celého zamestnávateľa.

Otázka:

Som zamestnávateľ a mám dve prevádzky. Prvá prevádzka je reštaurácia, v ktorej mám 8 zamestnancov a 2 dohodárov. Tú som musel od 13. marca 2020 zavrieť. Zamestnanci zostali doma na prekážkach v práci. Od 23. marca som dvoch zamestnancov presunul do veľkoskladu.

Druhá prevádzka je veľkosklad, ktorý som zavrieť nemusel, tam pracuje 5 zamestnancov a jeden na dohodu. Ešte mám učtáreň kde pracujú dve zamestnankyne obe na polovičný úväzok.

Ako si uplatním nárok na príspevok za marec 2020?

Odpoveď:

Ste zamestnávateľ, ktorý má viacero prevádzok, jednu ste musel mať zatvorenú (reštaurácia), ďalšie prevádzky ste nemuseli mať zatvorené (veľkosklad a učtáreň).

Za prevádzku ktorú ste musel mať zatvorenú (reštaurácia) podávate žiadosť a výkaz pre Opatrenie č. 1. Vo výkaze uvediete zamestnancov, ktorí majú pracovné zmluvy, majú podľa pracovnej zmluvy miesto výkonu práce v reštaurácií a boli v mesiaci marec od 13. marca na prekážkach v práci. Pozor, uvediete len tých zamestnancov, ktorých ste nepresunuli do veľkoskladu.

Na zostávajúcich zamestnancov v pracovnom pomere, ktorí boli zaradení na prevádzkach, ktoré zostali otvorené (veľkosklad, učtáreň) si môžete uplatniť príspevok podľa Opatrenia č. 3. Musíte sa rozhodnúť, čo bude výhodnejší spôsob 3A alebo spôsob 3B.

Pri spôsobe 3A sa príspevok uplatní na tých zamestnancov zaradených na otvorených prevádzkach, ktorí boli na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa. Na každého zamestnanca bude príspevok vo výške jemu vyplatenej náhrady mzdy, najviac však vo výške 80% jeho priemerného zárobku za vykázané hodiny na prekážkach a súčasne najviac 880 eur na jedného zamestnanca.

Pri spôsobe 3B sa vyplatí paušálny príspevok na všetkých zamestnancov, zaradených na otvorených prevádzkach – okrem tých, čo boli viac ako 50% svojho fondu pracovného času na osobnej prekážke v práci (napríklad na neplatenom voľne, na PN, OČR) alebo boli na dovolenke. Výška paušálneho príspevku bude závisieť od toho, aký ste mali na týchto prevádzkach pokles tržieb. Za marec 2020 je paušálny príspevok na jedného zamestnanca nasledovný:

  • 90 eur pri poklese tržieb o 10% a viac
  • 150 eur pri poklese tržieb o 20% a viac
  • 210 eur pri poklese tržieb o 30% a viac
  • 270 eur pri poklese tržieb o 40% a viac.

Dobre si premyslite, či je pre vás výhodnejší spôsob 3A alebo 3B – máte právo rozhodnúť sa a vybrať si ten spôsob, ktorý sa vám zdá byť výhodnejší. Pozor, zvolený spôsob si musíte uplatniť na otvorené prevádzky počas celého obdobia krízy.

Otázka:

Za marec 2020 sme si uplatnili príspevok podľa „Opatrenia č. 1“. Zistili sme však, že „Opatrenie č. 3B“ je pre nás výhodnejšie. Môžeme za apríl 2020 prejsť na „Opatrenie č. 3B“ aj keď máme väčšinu apríla prevádku zatvorenú?

Odpoveď:

Áno, to je možné. „Opatrenie č. 3B“ môže využiť každý zamestnávateľ, ktorý vo všeobecnosti spĺňa podmienky (napríklad nemal problémy s nelegálnym zamestnávaním a pod.) a má pokles tržieb.

Otázka:

Za marec 2020 sme nežiadali o príspevok, pretože sme prevádzky povinne zatvorené nemali a pokles tržieb nás ešte nezasiahol. Za apríl 2020 však už máme pokles tržieb. Môžeme si požiadať o príspevok prvýkrát až za mesiac apríl 2020 alebo už nemáme nárok, ak sme nežiadali už za marec?

Odpoveď:

Vôbec nie je podstatné, či ste žiadali o príspevok za mesiac marec 2020. V uvedenom prípade prvýkrát požiadate o príspevok až za mesiac apríl 2020 (žiadosť treba riešiť do konca mája 2020) a ak nemáte povinne uzatvorené prevádzky, treba sa dobre rozhodnúť v rámi „Opatrenia č. 3“ medzi spôsobom 3A a 3B – vybratý spôsob si budete uplatňovať nielen za apríl 2020 – ale pri poklese tržieb aj za ďalšie mesiace, musíte zvolený spôsob uplatňovať aj v ďalších mesiacoch.

Otázka:

Ako je to so subjektami verejnej správy?

Odpoveď:

Subjekty verejnej správy nemajú nárok na príspevky.

Zoznam subjektov verejnej správy nájdete na webe Štatistického úradu SR.

Otázka:

Sme príspevková organizácia resp. sme občianske združenie, máme nárok na príspevok?

Odpoveď:

Pokiaľ nie ste subjekt verejnej správy, máte nárok na príspevok.

Pokiaľ ste subjekt verejnej správy, nemáte nárok na príspevok.

Zoznam subjektov verejnej správy nájdete na webe Štatistického úradu (na webe statistics.sk vyhľadajte „Subjekty verejnej správy“).

Otázka:

Čo znamená „podnik v ťažkostiach“?

Odpoveď:

Na žiadosť Slovenskej republiky Európska komisia dňa 21.4.2020 v projekte „Prvá pomoc“ zrušila podmienku, podľa ktorej nárok na príspevok nemal mať zamestnávateľ, ak bol k 31.12.2019 „podnik v ťažkostiach“. Pri podávaní žiadostí o príspevok tak zamestnávatelia nemusia skúmať, či sú alebo nie sú „podnik v ťažkostiach“ a to platí aj pri podávaní žiadostí o príspevok za mesziac marec 2020.

Podmienka nebyť „podnik v ťažkostiach“ však zostala platná pre SZČO, ktoré si podľa „Opatrenia č. 2“ pri poklese tržieb chcú požiadať o príspevok na seba.

Fyzická osoba, ktorá si uplatňuje príspevok podľa „Opatrenia č. 2“ ako SZČO, nie je „podnik v ťažkostiach“, ak za rok 2019 nevykazuje stratu.

Inými slovami – je „podnik v ťažkostiach“ a nemá nárok na príspevok – ak v daňovom priznaní za rok 2019 vykazuje (resp. ak DP 2019 ešte nepodala, bude vykazovať) stratu.

Strata = základ dane, zistený ako príjem znížený o výdavky (paušálne, resp. skutočné a o odvody), je záporná suma.

Príklad

SZČO dosiahne podľa daňového priznania príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 vo výške 8000 eur. Výdavky sú vo výške 4800 eur (paušálne výdavky 60% z príjmov) + odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne zaplatené počas roka 2019 vo výške 3500 eur. Výdavky sú spolu 8300 eur.

Príjem znížený o výdavky = 8000 – 8300 = -300 eur.

SZČO má za rok 2019 stratu, je podnik v ťažkostiach, nemôže si uplatniť nárok na príspevok.

Otázka:

Má nárok na príspevok zamestnávateľ, ak je zánik firmy naplánovaný na 30.6.2020?

Odpoveď:

Podmienkou pre poskytnutie príspevku za marec 2020 pre zamestnávateľa je záväzok, že dva mesiace po mesiaci, za ktorý žiada príspevok, neskončí pracovný pomer, resp. neurobí právny úkon, ktorým by skončil pracovný pomer so zamestnancami výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce.

To znamená, že ak chcete príspevok za marec, výpovede zamestnancom z dôvodu likvidácie firmy, čo je výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, môžete dať najskôr v mesiaci jún 2020. Pritom musíte počítať s tým, že podľa Zákonníka práce sa bude uplatňovať výpovedná lehota a z toho vyplýva, že ak je zánik firmy plánovaný k 30.6.2020, nárok na príspevok nemáte.

Ak by bol zánik firmy naplánovaný ešte skôr, napríklad k 30.4.2020, logicky tiež nemáte nárok na príspevok.

Otázka:

Má nárok na príspevok firma v strate?

Odpoveď:

Tým, že sa pre zamestnávateľov zrušila podmienka „nebyť podnik v ťažkostiach“ je táto otázka bezpredmetná. Ale ak chcete – pokiaľ sú splnené ostatné podmienky, nárok má aj zamestnávateľ, ktorý dosiahol za rok 2019 alebo za predchádzajúce roky stratu. Nárok má aj zamestnávateľ na svojich zamestnancov, ktorý sám je SZČO (napríklad živnostník zamestnávajúci ľudí v pracovnom pomere) v strate – takáto SZČO si môže uplatniť nárok na príspevok ako zamestnávateľ na zamestnancov (Opatrenie č. 1 alebo Opatrenie č. 3) ale nemôže si uplatniť nárok na príspevok sám na seba (Opatrenie č. 2, prípadne Opatrenie č. 4).

Otázka:

Ak mám dohodu na splátkovom kalendári za nezaplatené dane alebo odvody, mám nárok na príspevok?

Odpoveď:

Po novele zákona o službách zamestnanosti účinnej od 25.4.2020 (novela má číslo 95/2020 Z. z.) máte nárok na príspevok pokiaľ síce máte nezaplatené dane alebo odvody ale máte dohodnutý splátkový kalendár. Nárok máte aj na príspevok za mesiac marec 2020.

Otázka:

Môžem požiadať o príspevok ak nebudem mať zaplatené odvody za predchádzajúci mesiac, z dôvodu posunutia termínu povinnosti platiť odvody?

Odpoveď:

V prvom rade, podľa novely zákona o službách zamestnanosti účinnej od 25.4.2020 (novela má číslo 95/2020 Z. z.) máte nárok na príspevok aj vtedy, ak nemáte zaplatené odvody za február 2020.

Pokiaľ ide o odvody za marec 2020, pokiaľ máte za marec 2020 pokles tržieb najmenej o 40%, vzťahuje sa na vás schválený odklad platenia odvodov za marec 2020 (viď zákon č. 68/2020 Z. z.) a na príspevok máte nárok.

Vláda by mala v najbližších dňoch schváliť odklad platenia odvodov aj za mesiac apríl 2020 a prípadne aj ďalšie mesiace, sledujte preto ďalší vývoj.

Pozor, pripomínam, že odklad platby odvodov za marec 2020 sa v prípade zamestnávateľa týka len tej časti odvodov, ktoré platí z miezd zamestnancov zamestnávateľ (35,2% na sociálne poistenie, 10% na zdravotné poistenie). Odvody za zamestnancov (9,4% na sociálne poistenie, 4% na zdravotné poistenie) sa musia zaplatiť v riadnom termíne, určite však najneskôr ku dňu, kedy si podáte žiadosť o príspevok.

SZČO

Otázka:

Kto má nárok na príspevok podľa „Opatrenia č. 2“ alebo podľa „Opatrenia č. 4“ ako SZČO?

Odpoveď:

SZČO je každý, kto sa posudzuje podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, teda fyzická osoba, ktorá je definovaná resp. má príjmy podľa:

  • § 6 ods. 1 písm. a): z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva
  • § 6 ods. 1 písm. b): zo živnosti
  • § 6 ods. 1 písm. c): z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov, napríklad aktuári, súkromní lekári, súkromní veterinárni lekári, audítori, daňoví poradcovia, notári, exekútori, architekti, geodeti, reštaurátori
  • § 6 ods. 1 písm. d): spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti a komplementári komanditnej spoločnosti
  • § 6 ods. 2 písm. a): z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu (§ 91 a nasl. zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon) ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 (= príjem sa nezdanil zrážkovou daňou) a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva
  • § 6 ods. 2 písm. b): z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, napríklad správcovia konkurznej podstaty, osobní asistenti ZŤP osôb, pracovní asistenti SZČO so ZŤP
  • § 6 ods. 2 písm. c): z činnosti znalcov, tlmočníkov, prekladateľov
  • § 6 ods. 2 písm. d): z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou, napríklad sprostredkovatelia stavebného sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, finanční agenti a poradcovia
  • § 6 ods. 2 písm. e): z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa zákona č. 440/2015 Z. z. o športe vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

Požiadať o príspevok však môže len SZČO, ktorá nemá súbežne uzatvorený pracovný pomer (pracovnú zmluvu).

Tie SZČO, ktoré majú súbežne uzatvorenú pracovnú zmluvu, hoci na skrátený úväzok, nárok na príspevok vôbec nemajú. Ak má SZČO súbežne uzatvorenú dohodu o vykonaní práce/o pracovnej činnosti a ostatné podmienky spĺňa, nárok na príspevok má.

SZČO musí ďalej spĺňať podmienky podľa § 70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti:

  • má splnené daňové povinnosti podľa osobitného predpisu (ku dňu podania žiadosti o príspevok)
  • má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ku dňu podania žiadosti o príspevok)
  • neporušila zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok
  • nemá voči úradu práce splatné finančné záväzky
  • k 31.12.2019 nebola podnikom v ťažkostiach (čo napríklad v prípade uplatňovania paušálnych výdavkov znamená, že nesmie mať za rok 2019 stratu)
  • nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe
  • nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru

Splnenie daňových a odvodových povinností sa posudzuje ku dňu podania žiadosti o príspevok. Napríklad pokiaľ má SZČO uhradené odvody za mesiac január 2020 ku dňu podania žiadosti, je to v poriadku (hoci lehota ich splatnosti bola do 8. februára 2020).

Po novele zákona o zamestnanosti č. 95/2020 Z. z., SZČO má nárok na príspevok v prípade, ak:

  • nemá splnené daňové povinnosti ale správca dane jej povolil odklad platenia dane, platenie dane v splátkach alebo platenie daňového nedoplatku v splátkach
  • nemá splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie ale Sociálna poisťovňa jej povolila splátky dlžných súm poistného alebo zdravotná poisťovňa jej povolila splátky dlžných súmpreddavku na poistné alebo nedoplatku z ročného zúčtovania poistného
  • má voči úradu práce splatné finančné záväzky ale úrad práce jej určil splátky dlžných súm splatných finančných záväzkov.

SZČO má nárok na príspevok aj v prípadoch, ak za február 2020:

  • nemá splnené daňové povinnosti
  • nemá splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie alebo
  • má voči úradu práce splatné finančné záväzky.

Ak si chce SZČO uplatníť príspevok podľa Opatrenia č. 2:

Požiadať o príspevok podľa „Opatrenia č. 2“ môže len taká SZČO, ktorá začala prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 1.2.2020 a aktuálne nemá živnosť zrušenú alebo pozastavenú a má pokles tržieb najmenej o 10% (za marec 2020) alebo má pokles tržieb najmenej o 20% (za apríl, máj 2020 atď.).

Požiadať o príspevok podľa „Opatrenia č. 2“ môže len taká SZČO, ktorá:

  • bola nemocensky a dôchodkovo poistená (povinne alebo dobrovoľne) v Sociálnej poisťovni v období do 31. marca 2020 a poistenie jej trvá aj po tomto dni alebo
  • má tzv. odvodové prázdniny – to znamená, že v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v aktuálnom období nie je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená, pretože podnikať začala v čase medzi 1. januárom 2019 až 1. februárom 2020 a podľa zákona jej vznikne povinné nemocenské a dôchodkové poistenie najskôr od 1. júla 2020, respektíve od 1. októbra 2020.

Podľa „Opatrenia č. 2“ pri splnení horeuvedených podmienok má nárok na príspevok aj taká SZČO, ktorá:

  • poberá dôchodok (starobný, invalidný a pod.)
  • poberá nemocenské, ošetrovné, materské (hoci celý mesiac)
  • študuje.

Ak si chce SZČO uplatníť príspevok podľa Opatrenia č. 4:

Požiadať o príspevok podľa „Opatrenia č. 4“ môže taká SZČO, ktorá začala prevádzkovať svoju činnosť pred 1. januárom 2019 a nie je povinne ani dobrovoľne poistená v Sociálnej poisťovni.

Poznámka: Na SZČO, ktorá začala podnikať v čase medzi 1. januárom 2019 až 1. februárom 2020 sa vzťahujú tzv. odvodové prázdniny a takáto SZČO si nárok na príspevok uplatňuje podľa „Opatrenia č. 2“.

Podmienkou je, že SZČO prerušila vykonávanie resp. prevádzkovanie svojej činnosti, čo znamená, že od 13.3.2020 nemá zo svojho podnikania žiaden príjem – ale nepozastavila ani nezrušila oprávnenie na jej vykonávanie/prevádzkovanie.

Súčasne SZČO nesmie mať od 13.03.2020 žiaden iný príjem (z inej podnikateľskej alebo nepodnikateľskej a závislej činnosti). Nesmie mať príjem ani ako poberateľ starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku atď.

Otázka:

Mám nárok na príspevok podľa Opatrenia č. 2, ak som živnostník, platím odvody do SP, došlo u mňa k poklesu tržieb a som súčasne: študent – poberateľ invalidného dôchodku – poberateľ starobného dôchodku – pracujúci na dohodu o vykonaní práce alebo na dohodu o pracovnej činnosti – poberateľ rodičovského príspevku – poslanec v obci – spoločník s.r.o. – konateľ s.r.o. – člen dozornej rady a.s.?

Odpoveď:

Vo všetkých prípadoch je odpoveď „áno“ – za predpokladu, že sú splnené ostatné podmienky (viď predchádzajúca otázka).

Otázka:

Mám nárok na príspevok podľa Opatrenia č. 2, ak som SZČO, platím odvody do SP, za marec 2020 došlo u mňa k poklesu tržieb a v mesiaci marec 2020 som bol: celý mesiac na OČR – časť mesiaca na OČR – celý mesiac na PN – časť mesiaca na PN – celý mesiac som čerpal materské – časť mesiaca som  čerpal materské?

Odpoveď:

Vo všetkých prípadoch je odpoveď „áno“ – za predpokladu, že sú splnené ostatné podmienky (viď vyššia otázka).

Otázka:

Pokiaľ mám od 01/2020 prerušenú živnosť a obnovím ju, môžem požiadať o príspevok?

Odpoveď:

Aj keby ste obnovili živnosť, nemáte nárok na príspevok, pretože k 1.2.2020 ste mali živnosť prerušenú. Prerušenie živnosti sa posudzuje rovnako ako keby ste ju vôbec nemali. 

Otázka:

Som SZČO a som aj v osobnom bankrote. Zrejme nemám nárok na príspevok?

Odpoveď:

Osoby v konkurze (bankrote) nemajú nárok na príspevok.

Otázka:

Odvodové prázdniny, čo to znamená?

Odpoveď:

Pojem „odvodové prázdniny“ sa používa vo vzťahu k živnostníkom a ďalším SZČO, ktorí začali podnikať v roku 2019 alebo až v roku 2020 a zatiaľ im podľa zákona o sociálnom poistení nemohlo vzniknúť povinné poistenie SZČO v Sociálnej poisťovni. Povinné poistenie takýmto SZČO podľa zákona totiž vzniká najskôr od 1.7.2020, na základe výšky príjmov za rok 2019 tak ako ho uvedú v daňovom priznaní za rok 2019.

Teda – tí SZČO, ktorí vznikli v roku 2019 alebo v roku 2020 nemôžu za to, že podľa zákona ešte neplatia poistné do Sociálnej poisťovne a ak majú pokles tržieb, majú nárok na príspevok – aj keď nie sú poistení v Sociálnej poisťovni. Samozrejme ak spĺňate ostatné podmienky, napríklad nemáte súbežne aj pracovnú zmluvu.

Otázka:

Ako sa chápu „odvodové prázdniny“? Začal som podnikať počas roka 2019, daňové priznanie za rok 2019 som ešte nepodával (podám ho podľa novely zákona o dani z príjmov až po pandémii.

Odpoveď:

Áno, Vy patríte do tej skupiny SZČO, na ktorú sa vzťahuje pojem „odvodové prázdniny“ a pokiaľ spĺňate ostatné podmienky, na príspevok podľa Opatfrenia č. 2 máte nárok aj keď nie ste povinne ani dobrovoľne poistený v Sociálnej poisťovni (samozrejme ak spĺňate ostatné podmienky, napríklad nemáte súbežne aj pracovnú zmluvu).

Otázka:

Vzťahujú sa aj na mňa „odvodové prázdniny“? Začal som podnikať na jeseň 2018, za rok 2018 som mal príjem 4000 eur. Za rok 2018 som podal daňové priznanie v marci 2019, od 1.7.2019 nie som poistený v Sociálnej poisťovni, pretože môj príjem za rok 2018 (4000 eur) bol nižší ako limit 5724 eur.

Odpoveď:

Je pochopiteľné, že ak ste podnikať začali až počas roka 2018, nepresiahli ste limit pri ktorom vzniká povinné poistenie v Sociálnej poisťovni. Žiaľ výklad je taký, že na vás sa tzv. odvodové prázdniny nevzťahujú a preto nemáte nárok na príspevok podľa Opatrenia č. 2.  

Ak spĺňate ostatné podmienky, máte nárok na príspevok podľa Opatrenia č. 4.

Otázka:

Čo znamená pre SZČO, že má povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne?

Odpoveď:

SZČO, ktorý začal podnikať pred 1.1.2019, podával ako zatiaľ posledné, daňové priznanie za rok 2018.

Pokiaľ jeho príjem z podnikania za rok 2018 presiahol sumu 5724 eur, od 1.7.2019, prípadne od 1.10.2019 (ak mal odklad podania daňového priznania na neskôr) je povinne poistený v Sociálnej poisťovni.

Takto povinne poistený SZČO má nárok na príspevok podľa Opatrenia č. 2 – samozrejme ak má pokles tržieb a nie je súčasne niekde zamestnaný v pracovnom pomere a spĺňa aj ostatné podmienky (viď vyššie).

Ak podľa daňového priznania za rok 2018 príjem z podnikania nepresiahol sumu 5724 eur, od 1.7.2019, prípadne od 1.10.2019 SZČO nie je povinne poistený v Sociálnej poisťovni a nárok na príspevok podľa Opatrenia č. 2 nemá – ak však spĺňa podmienky pre Opatrenie č. 4, má nárok na príspevok podľa neho.

Pozor, ak je SZČO dobrovoľne dôchodkovo poistený v Sociálnej poisťovni, nárok na príspevok má podľa Opatrenia č. 2 (za predpokladu, že nie je súčasne niekde zamestnaný v pracovnom pomere a spĺňa aj ostatné podmienky).

Otázka:

Ak som doteraz neplatil odvody do sociálnej poisťovne, lebo som nemal povinnosť, ale chcem poberať príspevok podľa Opatrenia č. 2. Je možné to spraviť tak, že sa prihlásim do Sociálnej poisťovne ako dobrovoľne platiaci a môžem si v nasledujúcom mesiaci požiadať o príspevok?

Odpoveď:

Nie je to možné. Nárok na príspevok podľa Opatrenia č. 2 by ste mali, ak by ste platili poistné do Sociálnej poisťovne buď ako povinne poistená SZČO alebo ako dobrovoľne poistená osoba k 31.3.2020 a boli poistený aj naďalej.

Získať nárok na príspevok podľa Opatrenia č. 2 nejakým dodatočným prihlásením sa do Sociálnej poisťovne nie je možné.

Pokiaľ spĺňate podmienky pre Opatrenie č. 4, požiadajte o príspevok podľa neho.

Otázka:

Som SZČO, už niekoľko rokov neplatím odvody do Sociálnej poisťovne. Mám alebo nemám nárok na príspevok?

Odpoveď:

SZČO, ktorý neplatí povinné ani dobrovoľné poistné do Sociálnej poisťovne (s výnimkou tzv. odvodových prázdnin, pozrite iné otázky) nemá nárok na príspevok podľa Opatrenia č. 2.

Môže mať ale nárok na príspevok podľa Opatrenia č. 4. Samozrejme vtedy, ak spĺňa podmienky pre Opatrenie č. 4 – napríklad že nemá žiaden iný príjem, ani dôchodok.

Otázka:

Som SZČO, ale pracujem v zahraničí, odvody a dane platím na Slovensku. Môžem žiadať o príspevok?

Odpoveď:

Ak ste ako SZČO poistený v Sociálnej poisťovni (na Slovensku) a spĺňate ostatné podmienky (napr. nemáte súčasne pracovnú zmluvu atď. a máte pokles  tržieb), môžete požiadať o príspevok a to podľa Opatrenia č. 2, aj keď momentálne podnikáte v zahraničí.

Pozor, SZČO, ktorí sú poistení v zahraničí, nárok na príspevok nemajú – mali by si uplatniť nároky v krajine v ktorej podnikajú a v ktorej sú poistení, resp. na Slovensku potenciálne majú nárok na príspevok len podľa Opatrenia č. 4.

Otázka:

Som SZČO, mám jedného zamestnanca a chcem na neho požiadať o príspevok. Môžem súbežne poberať príspevok aj sám na seba?

Odpoveď:

Áno, ako zamestnávateľ si uplatníte príspevok na svojho zamestnanca (buď Opatrením č. 1, ak ste mali povinne zatvorenú prevádzku, v ktorej zamestnanec pracuje, alebo Opatrením č. 3).

Súčasne si môžete uplatniť nárok na seba ako SZČO (Opatrenie č. 2, prípadne Opatrenie č. 4).

Otázka:

Som umelec (autor) mám príjmy z autorských honorárov – aktívne aj pasívne. Odvody do SP platím, účtovníctvo nevediem (uplatňujem si paušálne výdavky) a chcem požiadať o príspevok podľa „Opatrenia č. 2“. Ako sa posudzuje pokles tržieb v takomto prípade?

Odpoveď:

Ste SZČO, nevediete podvojné účtovníctvo. V takom prípade sa pod „tržbou“ rozumejú príjmy z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpočítaní zliav. Inak povedané, príjem v hotovosti do pokladne za predaj výrobkov, tovarov a služieb a príjem na podnikateľský účet za predaj výrobkov, tovarov a služieb.

V prípade umelcov a autorov sa berú do úvahy len „aktívne príjmy“ – autorské honoráre zdaňované podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov – honoráre za vykonanie diela a za umelecký výkon.

Do úvahy sa neberú „pasívne príjmy“ resp. „tantiémy“ – zdaňované podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov – honoráre z licenčných zmlúv.

Pokles tržieb teda posudzujete podľa toho, aké aktívne príjmy ste dosiahli – honoráre za vykonanie diela a za umelecký výkon, zdaňobvané podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, jednak v akgtuálnom mesiaci, jednak v porovnateľnom mesiaci predošlého roka, resp. v priemere za mesiac minulého roka.

ZAMESTNANCI

Otázka:

Na akých zamestnancov má zamestnávateľ nárok na príspevok?

Odpoveď:

Príspevok podľa Opatrenia č. 1 a podľa Opatrenia č. 3, spôsob 3A, sa vyplatí len na zamestnancov v pracovnom pomere, ktorí boli počas posudzovaného mesiaca na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 a 4 Zákonníka práce (iná prekážka).

Príspevok podľa Opatrenia č. 3, spôsob 3B, sa vyplatí v paušálnej výške na všetkých zamestnancov v pracovnom pomere, s výnimkou uvedenou ďalej. Príspevok sa vyplatí aj na zamestnancov v pracovnom pomere na kratší pracovný čas. Príspevok sa nevyplatí na zamestnancov, ktorí mali v danom mesiaci viac ako 50 % svojho fondu mesačného pracovného času prekážku v práci na strane zamestnanca (napr. PN alebo OČR) alebo čerpali dovolenku.

Súčasne platí, že na príspevok je nárok len ak pracovný pomer začal najneskôr 1.3.2020 – inými slovami, ak pracovný pomer vznikol po 1.3.2020, na zamestnanca si príspevok zamestnávateľ uplatniť nemôže.

Nárok na príspevok nie je ani v prípade zamestnanca, na ktorého mzdu alebo cenu práce zamestnávateľ poberá iné príspevky v rámci aktívnych opatrení trhu práce.

Podmienkou súčasne je záväzok zamestnávateľa, že dva mesiace po mesiaci, za ktorý žiada príspevok, neskončí pracovný pomer, resp. neurobí právny úkon, ktorým by skončil pracovný pomer so zamestnancom výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce.

Otázka:

Čo je prekážka v práci na strane zamestnávateľa?

Odpoveď:

Prekážka v práci je prípad, ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu buď z dôvodu zatvorenia prevádzky alebo kvôli poklesu zakázok alebo v dôsledku problémov na strane dodávateľov alebo odberateľov nemal pre neho zamestnávateľ prácu a zamestnanec zostal doma.

Za čas, ktorý by inak zamestnanec pracoval ale bol na prekážke v práci, má zamestnanec nárok na náhradu mzdy.

Do 3. apríla vrátane bola výška náhrady mzdy 100% priemerného zárobku zamestnanca.

Od 4. apríla vrátane je výška náhrady mzdy 80% priemerného zárobku zamestnanca.

Vo firmách, kde majú kolektívnu zmluvu alebo dohodu so zástupcami zamestnancov mohla a naďalej môže byť výška náhrady mzdy dohodnutá v rozmedzí 60% až 100% náhrady mzdy.

Otázka:

Je nárok na príspevok ak ide o zamestnanca v skúšobnej dobe, zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú, v pracovnom pomere na kratší pracovný čas?

Odpoveď:

Vo všetkých prípadoch je pri oboch „Opatreniach“ a všetkých spôsoboch výpočtu odpoveď „áno“ – za predpokladu, že sú splnené ostatné podmienky (viď predchádzajúca otázka).

Otázka:

Bude musieť zamestnávateľ vrátiť príspevok ak sa zamestnanec rozhodne napríklad k 30.4.2020 odísť z osobných dôvodov?

Odpoveď:

Nie. Pokiaľ nepôjde o výpoveď zo strany zamestnávateľa alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce, nárok na príspevok je a zostane.

Otázka:

Bude musieť zamestnávateľ vrátiť príspevok ak bude zamestnancovi daná okamžitá výpoveď z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny (napríklad alkohol)?

Odpoveď:

Nie.

Otázka:

Môže si zamestnávateľ v rámci Opatrenia č. 1 alebo Opatrenia č. 3 uplatniť nárok na príspevok na dohodárov, spoločníkov s.r.o. bez pracovnej zmluvy, konateľov s.r.o. bez pracovnej zmluvy, osoby pracujúce na základe príkaznej zmluvy?

Odpoveď:

Vo všetkých prípadoch znie odpoveď „zamestnávateľ si na uvedené osoby nemôže uplatniť nárok na príspevok“.

Pozor, spoločníci a súčasne konatelia bez pracovnej zmluvy v jednoosobových s.r.o. si pri splnení ďalších podmienok môžu sami uplatniť nárok na príspevok podľa Opatrenia č. 4.

Otázka:

Som konateľ v s.r.o. a mám zároveň aj pracovnú zmluvu a to dokonca u dvoch zamestnávateľov. Ako to bude s príspevkom?

Odpoveď:

Na základe funkcie konateľa nie je nárok na príspevok a to ani podľa nového Opatrenia č. 4, pretože ako konateľ máte aj iný zdroj príjmu (dve pracovné zmluvy).

Nárok na príspevok má zamestnávateľ u ktorého máte pracovnú zmluvu. Ak máte dve pracovné zmluvy v dvoch rôznych firmách, obaja zamestnávatelia si môžu uplatniť nárok na príspevok.

Samozrejme to platí pokiaľ zamestnávatelia spĺňajú podmienky (zatvorené prevádzky, resp. pokles tržieb atď.) a vy ste boli v rámci týchto pracovných pomerov na prekážkach v práci.

Otázka:

Má zamestnanec, ktorý je doma na prekážkach v práci, nárok na stravovanie (stravný lístok)?

Odpoveď:

Podľa § 152 Zákonníka práce má nárok na zabezpečenie stravovania (resp. zjednodušene na stravný lístok) zamestnanec, ktorý v zmene vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Zamestnanec, ktorý nepracuje z dôvodu prekážok v práci, nemá nárok na stravovanie (stravný lístok). Zamestnávateľ sa však môže (dobrovoľne) rozhodnúť, že stravovanie zabezpečí aj zamestnancom, ktorí nepracovali, napríklad boli na prekážke v práci.

POKLES TRŽIEB

Otázka:

Ak je posudzovaný mesiac marec 2020, za aké obdobie sa posudzuje pokles tržieb, ak ide o zamestnávateľa alebo SZČO, ktorý vznikol, respektíve začal vykonávať činnosť pred rokom 2019?

Odpoveď:

Zamestnávateľ, resp. SZČO má na výber dve možnosti:

  • posudzuje sa výška tržieb v mesiaci marec 2020 v porovnaní s výškou tržieb v mesiaci marec 2019 alebo
  • posudzuje sa výška tržieb v mesiaci marec 2020 v porovnaní s výškou tržieb vypočítanou ako mesačný priemer za rok 2019.

Voľba metódy zistenia poklesu tržieb (marec 2020 – marec 2019 alebo marec 2020 – priemer za rok 2019) je na rozhodnutí zamestnávateľa, resp. SZČO.

Tento spôsob si nemôže zvoliť zamestnávateľ, resp. SZČO, ktorý začal podnikať v priebehu minulého roka (napríklad začal podnikať od februára 2019 alebo napríklad od septembra 2019).

Otázka:

Ak je posudzovaný mesiac marec 2020, za aké obdobie sa posudzuje pokles tržieb, ak ide o zamestnávateľa alebo SZČO, ktorý vznikol, respektíve začal vykonávať činnosť v čase medzi 1. januárom 2019 a 1. marcom 2019?

Odpoveď:

Posudzuje sa výška tržieb v mesiaci marec 2020 v porovnaní s výškou tržieb v mesiaci marec 2019. Inú metódu posudzovania poklesu tržieb takýto zamestnávateľ resp. SZČO nemá.

Otázka:

Ak je posudzovaný mesiac marec 2020, za aké obdobie sa posudzuje pokles tržieb, ak ide o zamestnávateľa alebo SZČO, ktorý vznikol, respektíve začal vykonávať činnosť v čase po 1. marci 2019? Napríklad začal 1. mája 2019, 1. novembra 2019, 1. januára 2020…

Odpoveď:

Posudzuje sa výška tržieb v mesiaci marec 2020 v porovnaní s výškou tržieb v mesiaci február 2020. Inú metódu posudzovania poklesu tržieb takýto zamestnávateľ resp. SZČO nemá.

Otázka:

A ako sa bude u takéhoto zamestnávateľa, resp. SZČO (vznikol, respektíve začal vykonávať činnosť v čase po 1. marci 2019) postupovať ak bude posudzovaný mesiac apríl 2020, máj 2020 atď?

Odpoveď:

Posudzuje sa výška tržieb v mesiaci apríl 2020 v porovnaní s výškou tržieb v mesiaci február 2020. Potom výška tržieb v mesiaci máj 2020 v porovnaní s výškou tržieb v mesiaci február 2020 atď.

Otázka:

Čo sa myslí pod pojmom „tržba“ u zamestnávateľa (právnickej osoby) alebo SZČO, ktorý vedie podvojné účtovníctvo?

Odpoveď:

Tržba je čistý obrat podľa § 2 ods. 15 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

Teda suma výnosov dosahovaných v danom období z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpočítaní zliav.

Čiže to čo sa zinkasovalo v hotovosti do pokladne – za predaj výrobkov, tovarov a služieb a to čo sa vyfakturovalo za výrobky, tovary a služby.

Pozor, v prípade fakturácie nie je dôležitý dátum vystavenia faktúry ale deň uskutočnenia účtovného prípadu – teda deň splnenia dodávky.

Nezahrnie sa predaj majetku.

Nezahrnú sa ani príspevky resp. dotácie z úradu práce, nezahrnie sa ani samotný prísepvok v rámci projektu „Prvá pomoc“, pretože nejde o príjem z predaja výrobkov, tovarov, služieb.

Otázka:

Čo sa myslí pod pojmom „tržba“ u SZČO, ktorý vedie jednoduché účtovníctvo alebo nevedie účtovníctvo ale si uplatňuje paušálne výdavky?

Odpoveď:

Tržba je príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Čiže to čo sa v danom období zinkasovalo v hotovosti do pokladne – za predaj výrobkov, tovarov a služieb a to čo sa prijalo na podnikateľský účet za predaj výrobkov, tovarov a služieb.

Nezahrnie sa predaj majetku.

Nezahrnú sa ani príspevky resp. dotácie z úradu práce, nezahrnie sa ani samotný prísepvok v rámci projektu „Prvá pomoc“, pretože nejde o príjem z predaja výrobkov, tovarov, služieb.

Otázka:

Ako si porovnáva pokles tržieb sezónny SZČO?

Odpoveď:

Pokiaľ podnikal celý rok 2019, má dve možnosti, z ktorých si sám vyberie tú, ktorá je pre neho výhodnejšia.

Buď si porovná tržbu v posudzovanom mesiaci (napríklad marec 2020) s tržbou v tom istom mesiaci roka 2019 (napríklad marec 2019).

Alebo si porovná tržbu v posudzovanom mesiaci (napríklad marec 2020) s priemernou mesačnou tržbou za rok 2019. Ak pôsobí sezónne a väčšiu časť tržieb má v letných mesiacoch, táto metóda bude v jarných mesiacoch zrejme pre neho výhodnejšia. 

S tým, že v každom ďalšom mesiaci môže tieto metódy striedať.

Avšak pokiaľ začal podnikať v priebehu roka 2019 alebo až začiatkom roka 2020, má len jednu možnosť: porovná si tržbu v posudzovanom mesiaci (napríklad marec 2020) s tržbou za mesiac február 2020.

Otázka:

Ak som ako SZČO vznikol v 08/2019 a vo februári 2020 som nerobil – urobil som si dovolenku, takže moje tržby vo februári boli veľmi nízke, ak vôbec nejaké. Tým pádom ak mi v marci padli tržby z dôvodu krízy ale aj tak boli o niečo lepšie lepšie ako vo februári, vraj nemám nárok na príspevok, je to tak?

Odpoveď:

Ak ste začali podnikať ako SZČO až v auguste 2019, pokles tržieb posudzujete porovnaním tržby vo februári 2020 a v marci 2020 (a postupne v apríli, máji atď).

Je jedno, z akého dôvodu ste mali vo februári 2020 nízku tržbu. Ak napríklad vo februári bola tržba 500 eur a v marci 600 eur, nemáte pokles tržieb a na príspevok nemáte nárok.

Otázka:

SZČO mal v roku 2019 prerušenú živnosť, ako si určí pokles tržieb?

Odpoveď:

V takomto prípade porovnáva tržbu v aktuálnom mesiaci s tržbou v mesiaci február 2020.

VÝPOČET PRÍSPEVKU OPATRENIE Č. 1 A OPATRENIE Č. 3 – 3A

Otázka:

Ako sa chápe príspevok na náhradu mzdy?

Odpoveď:

Zamestnávateľ na základe Opatrenia č. 1 dostane príspevok na každého zamestnanca, ktorý nepracoval a bol na tzv. prekážke v práci. Podľa Zákonníka práce zamestnávateľ musí zamestnancovi za čas na prekážke v práci zaplatiť náhradu mzdy vo výške 100% jeho priemerného zárobku. Od 4. apríla je náhrada mzdy vo výške 80% priemerného zárobku a súčasne najmenej vo výške minimálnej mzdy.

Vo firmách kde majú kolektívnu zmluvu alebo písomnú dohodu so zástupcami zamestnancov to môže byť 60% až 100% priemerného zárobku.

Štát vyplatí zamestnávateľovi príspevok vo výške tejto náhrady mzdy (ktorú zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi za čas na prekážke v práci). Príspevok je súčasne najviac vo výške 80% priemerného zárobku zamestnanca za čas na prekážke v práci.

Pri Opatrení č. 1 (v prevádzkach, ktoré museli byť povinne zatvorené) je príspevok je súčasne najviac 1100 eur na jedného zamestnanca mesačne a tam, kde sa po dohode so zástupcami vypláca náhrada mzdy v rozmedzí 60% – 79% priemerného zárobku, je príspevok najviac 880 eur mesačne na jedného zamestnanca.

Pri Opatrení č. 3A je príspevok najviac 880 eur na jedného zamestnanca mesačne.

Otázka:

Aká bude výška príspevku na zamestnanca (Opatrenie č. 1 – zatvorená prevádzka, napr. predajňa textilu alebo služby), ktorý:

  • celý mesiac marec pracoval, aj čase kedy bola prevádzka zatvorená
  • do 13. marca normálne pracoval a od 16. marca pracoval z domu na home office
  • do 13. marca pracoval na plný úväzok a od 16. marca sa mu po dohode s ním znížil úväzok na polovičný
  • do 13. marca pracoval, od 16. marca do konca marca bol na dovolenke
  • do 13. marca pracoval, od 16. marca bol na OČR s dieťaťom
  • do 20. marca pracoval ako vyslaný v zahraničí a od 21. marca bol v karanténe

Odpoveď:

Príspevok sa prizná len na zamestnancov, ktorí boli aspoň časť mesiaca doma na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa. Príspevok sa určí z náhrady mzdy, ktorú zamestnanec dostal za čas na prekážkach v práci.

Vo všetkých horeuvedených prípadoch nešlo o prekážky v práci na strane zamestnávateľa – nárok na príspevok nie je.

Otázka:

Čo znamená vo výkaze za zamestnancov položka „‚Vymeriavací základ“?

Odpoveď:

V zozname zamestnancov, ktorý zamestnávateľ zasiela na úrad práce, položka „Vymeriavací základ“ znamená celkový vymeriavací základ zamestnanca neohraničený na maximum, teda zjednodušene jeho celkovú hrubú mzdu za daný mesiac.

V hlavičke výkazu sa uvádza súčet vymeriavacích základov za všetkých zamestnancov – do tohto súčtu sa započítajú aj vymeriavacie základy zamestnancov, na ktorých si zamestnávateľ neuplatňuje príspevok (neboli na prekážke v práci), ďalej aj vymeriavacie základy dohodárov a ďalších osôb, za ktorých sa odvádza poistné do SP – napríklad konateľov a spoločníkov s odmenou…

Otázka:

Musím ako zamestnávateľ vyplatiť celý príspevok zamestnancovi?

Odpoveď:

Ako zamestnávateľ musíte zamestnancovi, ktorý je na prekážke v práci, vyplatiť náhradu mzdy. Inak by ste hrubo porušili Zákonník práce.

Príspevok vám štát vypláca ako refundáciu náhrady mzdy, ktorú podľa Zákonníka práce vyplácate zamestnancovi.

Otázka:

Ak má zamestnanec minimálnu mzdu a zamestnávateľ mu vyplatí náhradu mzdy 80% priemerného zárobku, aký bude príspevok od štátu?

Odpoveď:

Do 3. apríla je výška náhrady mzdy 100% priemerného zárobku (pokiaľ sa zamestnávateľ nedohodol so zástupcami zamestnancov na nižšej sume, čo mohlo byť najmenej 60% priemerného zárobku).

Od 4. apríla po novele Zákonníka práce je výška náhrady mzdy pri prekážke v práci z dôvodu pandémie 80% priemerného zárobku – ale najmenej vo výške minimálnej mzdy.

Znamená to, že zamestnanec ktorý zarába presne minimálnu mzdu 580 eur a bol by celý mesiac apríl na prekážke v práci, musí dostať náhradu mzdy nie 80% (čo by bolo 464 eur) ale znova najmenej 580 eur.

Príspevok od štátu podľa doterajšieho rozhodnutia vlády je 80% vyplatenej náhrady – teda v danom prípade by bol 464 eur – dá sa predpokladať, že vláda rozhodne tak, že v takomto prípade sa príspevok zvýši na plnú výšku minimálnej mzdy, teda na 580 eur.

Na zamestnávateľovi zostane povinnosť zo svojich zdrojov uhradiť odvody za zamestnávateľa – 35,2% z vyplatenej náhrady mzdy – kde v prípade poklesu tržieb najmenej o 40% má zamestnávateľ odklad tejto povinnosti na obdobie po kríze.

VÝPOČET PRÍSPEVKU OPATRENIE Č. 3 – 3B

Otázka:

Aký bude príspevok za marec 2020 na zamestnanca, ktorý pracoval na kratší pracovný čas, jeho mzda bola 370 eur brutto a pokles tržieb za marec 2020 bol 30%? 

A aký bude príspevok za apríl 2020 ak jeho mzda sa nezmení (370 eur brutto) a pokles tržieb za apríl bude 62%?

Odpoveď:

Pri poklese tržieb za marec 2020 o 30% je paušálny príspevok na zamestnanca najviac 210 eur. Mzda zamestnanca bola 370 eur, príspevok teda bude 210 eur.

Pri poklese tržieb za apríl 2020 o 62% je paušálny príspevok na zamestnanca najviac 420 eur. Mzda zamestnanca bola 370 eur, príspevok teda bude 370 eur.

SANKCIE

Otázka:

Aké sú sankcie za nesprávne informácie?

Odpoveď:

Pri preberaní žiadostí a výkazov na úradoch práce je len zbežná kontrola a zamestnávateľ, resp. SZČO čestným vyhlásením ručí za správnosť uvedených údajov a za to, že si mohol uplatniť nárok na príspevok. Úrady práce budú robiť kontroly dodatočne, dôležité je aby zamestnávatelia a SZČO dostali príspevky čo najrýchlejšie.

Ak sa pri následnej kontrole zistí, že zamestnávateľ, resp. SZČO uviedol nesprávne údaje a príspevky dostal podvodom, bude sa to klasifikovať ako podvod, resp. subvenčný podvod s uplatnením najvyšších možných postihov v zmysle Trestného zákona:

  • § 221 Podvod, v krízovej situácii trest odňatia slobody až na 15 rokov
  • § 225 Subvenčný podvod, v krízovej situácii trest odňatia slobody až na 15 rokov
  • § 261 Poškodzovanie finančných záujmov EÚ, trest odňatia slobody až na 12 rokov.

Zdroj: Relia.sk

Ďalšie najčastejšie otázky a odpovede nájdete na:

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR