Kategórie
Dane, účtovníctvo a e-kasy Dane, účtovníctvo a e-kasy Dane, účtovníctvo a e-kasy Dane, účtovníctvo a e-kasy Dane, účtovníctvo a e-kasy Dane, účtovníctvo a e-kasy Dane, účtovníctvo a e-kasy Dane, účtovníctvo a e-kasy Dane, účtovníctvo a e-kasy Dane, účtovníctvo a e-kasy

Preplatky

Pre všetky právnické aj fyzické osoby sa vrátia do 40 dní od konca mesiaca, v ktorom bolo podané daňové priznanie.

Oprávnená osoba:

Všetky právnické a fyzické osoby, ktoré si uplatnili v daňovom priznaní k dani z príjmov podanom počas obdobia pandémie daňový preplatok (ďalej len “daňový subjekt”).

Predmet opatrenia:

Vrátenie daňového preplatku na dani z príjmov do 40 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom daňový subjekt podal daňové priznanie k dani z príjmov. Daňový preplatok na dani z príjmov, ktorý si daňový subjekt uplatnil v daňovom priznaní k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok 2019, podanom od 1. januára 2020 do začatia obdobia pandémie, správca dane daňovému subjektu vráti do 40 dní od 31. marca 2020. Ak by zostalo v platnosti ustanovenie, že daňové preplatky na dani z príjmov sa vrátia najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania, ktorá je po novom posunutá až na obdobie mesiac po skončení pandémie, tak daňové preplatky by sa daňovému subjektu vracali až v lehote 40 dní po mesiaci po skončení pandémie.

Právny základ:

Zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti
v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19

Kategórie
Finančné príspevky

Dávka v nezamestnanosti

Poistencovi, ktorému počas KS uplynnie predĺžené podporné obdobie, sa predlžuje o mesiac.

Oprávnená osoba:

Poistenec, ktorému v čase KS uplynie predĺžené podporné obdobie v nezamestnanosti, teda od v období od 12. marca 2020.

Predmet opatrenia:

Podporné obdobie šiestich mesiacov, počas ktorých sa poberá dávka v nezamestnanosti, ktoré by uplynulo počas KS, sa predlžuje o jeden mesiac a ak aj ten uplynie počas KS, tak o ďalší jeden mesiac.

Predĺženie podporného obdobia v nezamestnanosti uplynie najneskôr 31. augusta 2020.

Vláda SR bude môcť v prípade potreby, napr. v prípade pretrvávajúceho nepriaznivého vývoja na trhu práce z dôvodu výrazného predĺženia krízovej situácie upraviť podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti (vrátane predĺženia podporného obdobia).

Právny základ:

Nariadenie vlády č. 101/2020 Z. z. o predĺžení podporného obdobia v nezamestnanosti počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19

Kategórie
Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky Finančné príspevky

Často kladené otázky (finančné príspevky)

ZAMESTNÁVATEĽ:

Otázka:

Ktorých zamestnávateľov sa týka Opatrenie č. 1 (zatvorené prevádzky)?

Odpoveď:

Opatrenie č. 1 projektu podpory udržania zamestnanosti sa týka zamestnávateľov, ktorí z dôvodu mimoriadnej situácie na základe Opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR museli uzavrieť svoje prevádzky a nejde o subjekty verejnej správy.

Na základe Opatrenia ÚVZ SR č. OLP/2576/2020 boli od piatka 13. marca 2020 uzatvorené prevádzky:

  • prírodné a umelé kúpaliská (aquaparky)
  • telovýchovno-športové zariadenia
  • zariadenia starostlivosti o ľudské telo
  • zariadenia pre deti a mládež vrátane zariadení starostlivosti o deti do 3 rokov veku
  • prevádzky verejného stravovania (cukrárne, bistrá, kaviarne, bary a pod.) okrem reštaurácií a stánkov s rýchlym občerstvením
  • wellness centrá, vrátane bazénov v ubytovacích zariadeniach
  • prevádzky zábavného charakteru (napríklad kasína, kiná)
  • prevádzky voľnočasového charakteru, napríklad lyžiarske strediská
  • rekondičné pobyty

Na základe Opatrení ÚVZ SR č. OLP/2595/2020 a OLP/2596/2020 boli od pondelka 16. marca 2020 uzatvorené všetky maloobchodné predajne a prevádzky poskytujúce služby okrem:

  • predajní potravín mäsa, chleba a pečiva, ovocia a zeleniny, predajní potravín na osobitné výživové účely pre dojčatá a malé deti a predajní potravín na osobitné lekárske účely
  • lekární, predajní a výdajní zdravotníckych pomôcok
  • predajní drogérie
  • čerpacích staníc pohonných hmôt a palív
  • predajní novín a tlačovín
  • predajní s krmivom pre zvieratá a veterinárnych ambulancií
  • prevádzok telekomunikačných operátorov
  • prevádzok verejného stravovania a stánkov s rýchlym občerstvením – avšak len formou bez vstupu do prevádzky, formou predaja cez výdajné okienko alebo len formou predaja so sebou
  • prevádzok poštových, bankových a poisťovacích služieb
  • prevádzok internetových obchodov (e-shop) a donáškových služieb
  • pohrebných služieb, služieb pohrebiska a krematória,
  • autoservisov, pneuservisov a odťahových služieb,
  • taxi služby vykonávajúcich prepravu vecí a tovaru,
  • práčovní a čistiarní odevov

Na základe usmernenia ministerstva školstva sa od pondelka 16. marca 2020 prerušilo vyučovanie na školách a v školských zariadeniach.

Od pondelka 30. 3. 2020 sa povolilo otvorenie ďalších obchodov, služieb a prevádzok:

  • očné optiky
  • služby STK a emisnej kontroly
  • leasingové služby
  • predajne a servis bicyklov
  • notári a advokáti
  • stavebniny, záhradníctva
  • galantérie, metrový textil
  • farby – laky
  • elektroinštalačné služby
  • železiarstva
  • zberné dvory
  • servis výpočtovej a telekomunikačnej techniky
  • kľúčové služby.

Títo zamestnávatelia si teda môžu uplatniť príspevok podľa Opatrenia č. 1 za marec 2020 ale už nie za apríl 2020.

Otázka:

Patria súkromné školy a škôlky do Opatrenia č. 1?

Odpoveď:

Áno, boli povinne zatvorené na základe usmernenia ministerstva školstva a nie sú to subjekty verejnej správy.

Otázka:

Na ktorých zamestnávateľov sa vzťahuje Opatrenie č. 3?

Odpoveď:

Opatrenie č. 3 sa vzťahuje fakticky na všetkých zamestnávateľov, ktorí majú zamestnancov v pracovnom pomere, udržia pracovné miesta a buď mali zamestnancov na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa alebo mali pokles tržieb. Je jedno, či mali povinne zatvorené prevádzky alebo nie. 

Inými slovami, vzťahuje sa na zamestnávateľov, ktorí nemuseli uzatvoriť svoje prevádzky na základe Opatrení UVZ SR – ale:

  • po 13. marci 2020 mali zamestnancov na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa a/alebo
  • došlo u nich k poklesu tržieb najmenej o 10% v marci 2020 a k poklesu tržieb najmenej o 20% v apríli 2020 a nasledujúcich mesiacoch.

Otázka:

Ak zamestnávateľ spĺňa podmienky poskytnutia príspevku v rámci obidvoch opatrení (č. 1 aj č. 3) v jednom kalendárnom mesiaci, ako si predkladá žiadosť?

Odpoveď:

Zamestnávateľ, ktorý má viacero prevádzok, jednu časť z nich musel mať zatvorenú – druhú časť prevádzok zatvorenú mať nemusel ale mal v nich zamestnancov na prekážkach v práci alebo v nich mal pokles tržieb za marec 2020 najmenej o 10% – postupuje tak, že podáva osobitne „Žiadosť“ a „Výkaz“ za prevádzky, ktoré musel zatvoriť a osobitne „Žiadosť“ a „Výkaz“ za zostávajúce prevádzky.

Prvú žiadosť a výkaz (Opatrenie č. 1) podáva za prevádzky, ktoré musel zatvoriť. Vo výkaze uvedie zamestnancov, ktorí majú podľa pracovnej zmluvy miesto výkonu práce v prevádzkach, ktoré museli byť zatvorené. Pozor, ak sa zmenilo miesto výkonu práce zamestnanca z pôvodnej prevádzky, ktorá musela byť zatvorená do inej prevádzky, ktorá nemusela byť zatvorená, takýto zamestnanec sa do výkazu pre Opatrenie č. 1 nesmie uviesť – uvádza sa vo výkaze pre Opatrenie č. 3 (3A alebo 3B).

Druhú žiadosť a výkaz (Opatrenie č. 3 – 3A, 3B) podáva za zostávajúce prevádzky, ak v nich mal zamestnancov na prekážkach v práci alebo v nich mal pokles tržieb najmenej o 10% (za marec, za apríl a ďalšie mesiace najmenej o 20%). Pokles tržieb si musí zamestnávateľ vypočítať len za tieto prevádzky, teda nie za celého zamestnávateľa.

Otázka:

Som zamestnávateľ a mám dve prevádzky. Prvá prevádzka je reštaurácia, v ktorej mám 8 zamestnancov a 2 dohodárov. Tú som musel od 13. marca 2020 zavrieť. Zamestnanci zostali doma na prekážkach v práci. Od 23. marca som dvoch zamestnancov presunul do veľkoskladu.

Druhá prevádzka je veľkosklad, ktorý som zavrieť nemusel, tam pracuje 5 zamestnancov a jeden na dohodu. Ešte mám učtáreň kde pracujú dve zamestnankyne obe na polovičný úväzok.

Ako si uplatním nárok na príspevok za marec 2020?

Odpoveď:

Ste zamestnávateľ, ktorý má viacero prevádzok, jednu ste musel mať zatvorenú (reštaurácia), ďalšie prevádzky ste nemuseli mať zatvorené (veľkosklad a učtáreň).

Za prevádzku ktorú ste musel mať zatvorenú (reštaurácia) podávate žiadosť a výkaz pre Opatrenie č. 1. Vo výkaze uvediete zamestnancov, ktorí majú pracovné zmluvy, majú podľa pracovnej zmluvy miesto výkonu práce v reštaurácií a boli v mesiaci marec od 13. marca na prekážkach v práci. Pozor, uvediete len tých zamestnancov, ktorých ste nepresunuli do veľkoskladu.

Na zostávajúcich zamestnancov v pracovnom pomere, ktorí boli zaradení na prevádzkach, ktoré zostali otvorené (veľkosklad, učtáreň) si môžete uplatniť príspevok podľa Opatrenia č. 3. Musíte sa rozhodnúť, čo bude výhodnejší spôsob 3A alebo spôsob 3B.

Pri spôsobe 3A sa príspevok uplatní na tých zamestnancov zaradených na otvorených prevádzkach, ktorí boli na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa. Na každého zamestnanca bude príspevok vo výške jemu vyplatenej náhrady mzdy, najviac však vo výške 80% jeho priemerného zárobku za vykázané hodiny na prekážkach a súčasne najviac 880 eur na jedného zamestnanca.

Pri spôsobe 3B sa vyplatí paušálny príspevok na všetkých zamestnancov, zaradených na otvorených prevádzkach – okrem tých, čo boli viac ako 50% svojho fondu pracovného času na osobnej prekážke v práci (napríklad na neplatenom voľne, na PN, OČR) alebo boli na dovolenke. Výška paušálneho príspevku bude závisieť od toho, aký ste mali na týchto prevádzkach pokles tržieb. Za marec 2020 je paušálny príspevok na jedného zamestnanca nasledovný:

  • 90 eur pri poklese tržieb o 10% a viac
  • 150 eur pri poklese tržieb o 20% a viac
  • 210 eur pri poklese tržieb o 30% a viac
  • 270 eur pri poklese tržieb o 40% a viac.

Dobre si premyslite, či je pre vás výhodnejší spôsob 3A alebo 3B – máte právo rozhodnúť sa a vybrať si ten spôsob, ktorý sa vám zdá byť výhodnejší. Pozor, zvolený spôsob si musíte uplatniť na otvorené prevádzky počas celého obdobia krízy.

Otázka:

Za marec 2020 sme si uplatnili príspevok podľa „Opatrenia č. 1“. Zistili sme však, že „Opatrenie č. 3B“ je pre nás výhodnejšie. Môžeme za apríl 2020 prejsť na „Opatrenie č. 3B“ aj keď máme väčšinu apríla prevádku zatvorenú?

Odpoveď:

Áno, to je možné. „Opatrenie č. 3B“ môže využiť každý zamestnávateľ, ktorý vo všeobecnosti spĺňa podmienky (napríklad nemal problémy s nelegálnym zamestnávaním a pod.) a má pokles tržieb.

Otázka:

Za marec 2020 sme nežiadali o príspevok, pretože sme prevádzky povinne zatvorené nemali a pokles tržieb nás ešte nezasiahol. Za apríl 2020 však už máme pokles tržieb. Môžeme si požiadať o príspevok prvýkrát až za mesiac apríl 2020 alebo už nemáme nárok, ak sme nežiadali už za marec?

Odpoveď:

Vôbec nie je podstatné, či ste žiadali o príspevok za mesiac marec 2020. V uvedenom prípade prvýkrát požiadate o príspevok až za mesiac apríl 2020 (žiadosť treba riešiť do konca mája 2020) a ak nemáte povinne uzatvorené prevádzky, treba sa dobre rozhodnúť v rámi „Opatrenia č. 3“ medzi spôsobom 3A a 3B – vybratý spôsob si budete uplatňovať nielen za apríl 2020 – ale pri poklese tržieb aj za ďalšie mesiace, musíte zvolený spôsob uplatňovať aj v ďalších mesiacoch.

Otázka:

Ako je to so subjektami verejnej správy?

Odpoveď:

Subjekty verejnej správy nemajú nárok na príspevky.

Zoznam subjektov verejnej správy nájdete na webe Štatistického úradu SR.

Otázka:

Sme príspevková organizácia resp. sme občianske združenie, máme nárok na príspevok?

Odpoveď:

Pokiaľ nie ste subjekt verejnej správy, máte nárok na príspevok.

Pokiaľ ste subjekt verejnej správy, nemáte nárok na príspevok.

Zoznam subjektov verejnej správy nájdete na webe Štatistického úradu (na webe statistics.sk vyhľadajte „Subjekty verejnej správy“).

Otázka:

Čo znamená „podnik v ťažkostiach“?

Odpoveď:

Na žiadosť Slovenskej republiky Európska komisia dňa 21.4.2020 v projekte „Prvá pomoc“ zrušila podmienku, podľa ktorej nárok na príspevok nemal mať zamestnávateľ, ak bol k 31.12.2019 „podnik v ťažkostiach“. Pri podávaní žiadostí o príspevok tak zamestnávatelia nemusia skúmať, či sú alebo nie sú „podnik v ťažkostiach“ a to platí aj pri podávaní žiadostí o príspevok za mesziac marec 2020.

Podmienka nebyť „podnik v ťažkostiach“ však zostala platná pre SZČO, ktoré si podľa „Opatrenia č. 2“ pri poklese tržieb chcú požiadať o príspevok na seba.

Fyzická osoba, ktorá si uplatňuje príspevok podľa „Opatrenia č. 2“ ako SZČO, nie je „podnik v ťažkostiach“, ak za rok 2019 nevykazuje stratu.

Inými slovami – je „podnik v ťažkostiach“ a nemá nárok na príspevok – ak v daňovom priznaní za rok 2019 vykazuje (resp. ak DP 2019 ešte nepodala, bude vykazovať) stratu.

Strata = základ dane, zistený ako príjem znížený o výdavky (paušálne, resp. skutočné a o odvody), je záporná suma.

Príklad

SZČO dosiahne podľa daňového priznania príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 vo výške 8000 eur. Výdavky sú vo výške 4800 eur (paušálne výdavky 60% z príjmov) + odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne zaplatené počas roka 2019 vo výške 3500 eur. Výdavky sú spolu 8300 eur.

Príjem znížený o výdavky = 8000 – 8300 = -300 eur.

SZČO má za rok 2019 stratu, je podnik v ťažkostiach, nemôže si uplatniť nárok na príspevok.

Otázka:

Má nárok na príspevok zamestnávateľ, ak je zánik firmy naplánovaný na 30.6.2020?

Odpoveď:

Podmienkou pre poskytnutie príspevku za marec 2020 pre zamestnávateľa je záväzok, že dva mesiace po mesiaci, za ktorý žiada príspevok, neskončí pracovný pomer, resp. neurobí právny úkon, ktorým by skončil pracovný pomer so zamestnancami výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce.

To znamená, že ak chcete príspevok za marec, výpovede zamestnancom z dôvodu likvidácie firmy, čo je výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, môžete dať najskôr v mesiaci jún 2020. Pritom musíte počítať s tým, že podľa Zákonníka práce sa bude uplatňovať výpovedná lehota a z toho vyplýva, že ak je zánik firmy plánovaný k 30.6.2020, nárok na príspevok nemáte.

Ak by bol zánik firmy naplánovaný ešte skôr, napríklad k 30.4.2020, logicky tiež nemáte nárok na príspevok.

Otázka:

Má nárok na príspevok firma v strate?

Odpoveď:

Tým, že sa pre zamestnávateľov zrušila podmienka „nebyť podnik v ťažkostiach“ je táto otázka bezpredmetná. Ale ak chcete – pokiaľ sú splnené ostatné podmienky, nárok má aj zamestnávateľ, ktorý dosiahol za rok 2019 alebo za predchádzajúce roky stratu. Nárok má aj zamestnávateľ na svojich zamestnancov, ktorý sám je SZČO (napríklad živnostník zamestnávajúci ľudí v pracovnom pomere) v strate – takáto SZČO si môže uplatniť nárok na príspevok ako zamestnávateľ na zamestnancov (Opatrenie č. 1 alebo Opatrenie č. 3) ale nemôže si uplatniť nárok na príspevok sám na seba (Opatrenie č. 2, prípadne Opatrenie č. 4).

Otázka:

Ak mám dohodu na splátkovom kalendári za nezaplatené dane alebo odvody, mám nárok na príspevok?

Odpoveď:

Po novele zákona o službách zamestnanosti účinnej od 25.4.2020 (novela má číslo 95/2020 Z. z.) máte nárok na príspevok pokiaľ síce máte nezaplatené dane alebo odvody ale máte dohodnutý splátkový kalendár. Nárok máte aj na príspevok za mesiac marec 2020.

Otázka:

Môžem požiadať o príspevok ak nebudem mať zaplatené odvody za predchádzajúci mesiac, z dôvodu posunutia termínu povinnosti platiť odvody?

Odpoveď:

V prvom rade, podľa novely zákona o službách zamestnanosti účinnej od 25.4.2020 (novela má číslo 95/2020 Z. z.) máte nárok na príspevok aj vtedy, ak nemáte zaplatené odvody za február 2020.

Pokiaľ ide o odvody za marec 2020, pokiaľ máte za marec 2020 pokles tržieb najmenej o 40%, vzťahuje sa na vás schválený odklad platenia odvodov za marec 2020 (viď zákon č. 68/2020 Z. z.) a na príspevok máte nárok.

Vláda by mala v najbližších dňoch schváliť odklad platenia odvodov aj za mesiac apríl 2020 a prípadne aj ďalšie mesiace, sledujte preto ďalší vývoj.

Pozor, pripomínam, že odklad platby odvodov za marec 2020 sa v prípade zamestnávateľa týka len tej časti odvodov, ktoré platí z miezd zamestnancov zamestnávateľ (35,2% na sociálne poistenie, 10% na zdravotné poistenie). Odvody za zamestnancov (9,4% na sociálne poistenie, 4% na zdravotné poistenie) sa musia zaplatiť v riadnom termíne, určite však najneskôr ku dňu, kedy si podáte žiadosť o príspevok.

SZČO

Otázka:

Kto má nárok na príspevok podľa „Opatrenia č. 2“ alebo podľa „Opatrenia č. 4“ ako SZČO?

Odpoveď:

SZČO je každý, kto sa posudzuje podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, teda fyzická osoba, ktorá je definovaná resp. má príjmy podľa:

  • § 6 ods. 1 písm. a): z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva
  • § 6 ods. 1 písm. b): zo živnosti
  • § 6 ods. 1 písm. c): z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov, napríklad aktuári, súkromní lekári, súkromní veterinárni lekári, audítori, daňoví poradcovia, notári, exekútori, architekti, geodeti, reštaurátori
  • § 6 ods. 1 písm. d): spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti a komplementári komanditnej spoločnosti
  • § 6 ods. 2 písm. a): z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu (§ 91 a nasl. zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon) ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 (= príjem sa nezdanil zrážkovou daňou) a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva
  • § 6 ods. 2 písm. b): z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, napríklad správcovia konkurznej podstaty, osobní asistenti ZŤP osôb, pracovní asistenti SZČO so ZŤP
  • § 6 ods. 2 písm. c): z činnosti znalcov, tlmočníkov, prekladateľov
  • § 6 ods. 2 písm. d): z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou, napríklad sprostredkovatelia stavebného sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, finanční agenti a poradcovia
  • § 6 ods. 2 písm. e): z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa zákona č. 440/2015 Z. z. o športe vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

Požiadať o príspevok však môže len SZČO, ktorá nemá súbežne uzatvorený pracovný pomer (pracovnú zmluvu).

Tie SZČO, ktoré majú súbežne uzatvorenú pracovnú zmluvu, hoci na skrátený úväzok, nárok na príspevok vôbec nemajú. Ak má SZČO súbežne uzatvorenú dohodu o vykonaní práce/o pracovnej činnosti a ostatné podmienky spĺňa, nárok na príspevok má.

SZČO musí ďalej spĺňať podmienky podľa § 70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti:

  • má splnené daňové povinnosti podľa osobitného predpisu (ku dňu podania žiadosti o príspevok)
  • má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ku dňu podania žiadosti o príspevok)
  • neporušila zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok
  • nemá voči úradu práce splatné finančné záväzky
  • k 31.12.2019 nebola podnikom v ťažkostiach (čo napríklad v prípade uplatňovania paušálnych výdavkov znamená, že nesmie mať za rok 2019 stratu)
  • nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe
  • nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru

Splnenie daňových a odvodových povinností sa posudzuje ku dňu podania žiadosti o príspevok. Napríklad pokiaľ má SZČO uhradené odvody za mesiac január 2020 ku dňu podania žiadosti, je to v poriadku (hoci lehota ich splatnosti bola do 8. februára 2020).

Po novele zákona o zamestnanosti č. 95/2020 Z. z., SZČO má nárok na príspevok v prípade, ak:

  • nemá splnené daňové povinnosti ale správca dane jej povolil odklad platenia dane, platenie dane v splátkach alebo platenie daňového nedoplatku v splátkach
  • nemá splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie ale Sociálna poisťovňa jej povolila splátky dlžných súm poistného alebo zdravotná poisťovňa jej povolila splátky dlžných súmpreddavku na poistné alebo nedoplatku z ročného zúčtovania poistného
  • má voči úradu práce splatné finančné záväzky ale úrad práce jej určil splátky dlžných súm splatných finančných záväzkov.

SZČO má nárok na príspevok aj v prípadoch, ak za február 2020:

  • nemá splnené daňové povinnosti
  • nemá splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie alebo
  • má voči úradu práce splatné finančné záväzky.

Ak si chce SZČO uplatníť príspevok podľa Opatrenia č. 2:

Požiadať o príspevok podľa „Opatrenia č. 2“ môže len taká SZČO, ktorá začala prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 1.2.2020 a aktuálne nemá živnosť zrušenú alebo pozastavenú a má pokles tržieb najmenej o 10% (za marec 2020) alebo má pokles tržieb najmenej o 20% (za apríl, máj 2020 atď.).

Požiadať o príspevok podľa „Opatrenia č. 2“ môže len taká SZČO, ktorá:

  • bola nemocensky a dôchodkovo poistená (povinne alebo dobrovoľne) v Sociálnej poisťovni v období do 31. marca 2020 a poistenie jej trvá aj po tomto dni alebo
  • má tzv. odvodové prázdniny – to znamená, že v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v aktuálnom období nie je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená, pretože podnikať začala v čase medzi 1. januárom 2019 až 1. februárom 2020 a podľa zákona jej vznikne povinné nemocenské a dôchodkové poistenie najskôr od 1. júla 2020, respektíve od 1. októbra 2020.

Podľa „Opatrenia č. 2“ pri splnení horeuvedených podmienok má nárok na príspevok aj taká SZČO, ktorá:

  • poberá dôchodok (starobný, invalidný a pod.)
  • poberá nemocenské, ošetrovné, materské (hoci celý mesiac)
  • študuje.

Ak si chce SZČO uplatníť príspevok podľa Opatrenia č. 4:

Požiadať o príspevok podľa „Opatrenia č. 4“ môže taká SZČO, ktorá začala prevádzkovať svoju činnosť pred 1. januárom 2019 a nie je povinne ani dobrovoľne poistená v Sociálnej poisťovni.

Poznámka: Na SZČO, ktorá začala podnikať v čase medzi 1. januárom 2019 až 1. februárom 2020 sa vzťahujú tzv. odvodové prázdniny a takáto SZČO si nárok na príspevok uplatňuje podľa „Opatrenia č. 2“.

Podmienkou je, že SZČO prerušila vykonávanie resp. prevádzkovanie svojej činnosti, čo znamená, že od 13.3.2020 nemá zo svojho podnikania žiaden príjem – ale nepozastavila ani nezrušila oprávnenie na jej vykonávanie/prevádzkovanie.

Súčasne SZČO nesmie mať od 13.03.2020 žiaden iný príjem (z inej podnikateľskej alebo nepodnikateľskej a závislej činnosti). Nesmie mať príjem ani ako poberateľ starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku atď.

Otázka:

Mám nárok na príspevok podľa Opatrenia č. 2, ak som živnostník, platím odvody do SP, došlo u mňa k poklesu tržieb a som súčasne: študent – poberateľ invalidného dôchodku – poberateľ starobného dôchodku – pracujúci na dohodu o vykonaní práce alebo na dohodu o pracovnej činnosti – poberateľ rodičovského príspevku – poslanec v obci – spoločník s.r.o. – konateľ s.r.o. – člen dozornej rady a.s.?

Odpoveď:

Vo všetkých prípadoch je odpoveď „áno“ – za predpokladu, že sú splnené ostatné podmienky (viď predchádzajúca otázka).

Otázka:

Mám nárok na príspevok podľa Opatrenia č. 2, ak som SZČO, platím odvody do SP, za marec 2020 došlo u mňa k poklesu tržieb a v mesiaci marec 2020 som bol: celý mesiac na OČR – časť mesiaca na OČR – celý mesiac na PN – časť mesiaca na PN – celý mesiac som čerpal materské – časť mesiaca som  čerpal materské?

Odpoveď:

Vo všetkých prípadoch je odpoveď „áno“ – za predpokladu, že sú splnené ostatné podmienky (viď vyššia otázka).

Otázka:

Pokiaľ mám od 01/2020 prerušenú živnosť a obnovím ju, môžem požiadať o príspevok?

Odpoveď:

Aj keby ste obnovili živnosť, nemáte nárok na príspevok, pretože k 1.2.2020 ste mali živnosť prerušenú. Prerušenie živnosti sa posudzuje rovnako ako keby ste ju vôbec nemali. 

Otázka:

Som SZČO a som aj v osobnom bankrote. Zrejme nemám nárok na príspevok?

Odpoveď:

Osoby v konkurze (bankrote) nemajú nárok na príspevok.

Otázka:

Odvodové prázdniny, čo to znamená?

Odpoveď:

Pojem „odvodové prázdniny“ sa používa vo vzťahu k živnostníkom a ďalším SZČO, ktorí začali podnikať v roku 2019 alebo až v roku 2020 a zatiaľ im podľa zákona o sociálnom poistení nemohlo vzniknúť povinné poistenie SZČO v Sociálnej poisťovni. Povinné poistenie takýmto SZČO podľa zákona totiž vzniká najskôr od 1.7.2020, na základe výšky príjmov za rok 2019 tak ako ho uvedú v daňovom priznaní za rok 2019.

Teda – tí SZČO, ktorí vznikli v roku 2019 alebo v roku 2020 nemôžu za to, že podľa zákona ešte neplatia poistné do Sociálnej poisťovne a ak majú pokles tržieb, majú nárok na príspevok – aj keď nie sú poistení v Sociálnej poisťovni. Samozrejme ak spĺňate ostatné podmienky, napríklad nemáte súbežne aj pracovnú zmluvu.

Otázka:

Ako sa chápu „odvodové prázdniny“? Začal som podnikať počas roka 2019, daňové priznanie za rok 2019 som ešte nepodával (podám ho podľa novely zákona o dani z príjmov až po pandémii.

Odpoveď:

Áno, Vy patríte do tej skupiny SZČO, na ktorú sa vzťahuje pojem „odvodové prázdniny“ a pokiaľ spĺňate ostatné podmienky, na príspevok podľa Opatfrenia č. 2 máte nárok aj keď nie ste povinne ani dobrovoľne poistený v Sociálnej poisťovni (samozrejme ak spĺňate ostatné podmienky, napríklad nemáte súbežne aj pracovnú zmluvu).

Otázka:

Vzťahujú sa aj na mňa „odvodové prázdniny“? Začal som podnikať na jeseň 2018, za rok 2018 som mal príjem 4000 eur. Za rok 2018 som podal daňové priznanie v marci 2019, od 1.7.2019 nie som poistený v Sociálnej poisťovni, pretože môj príjem za rok 2018 (4000 eur) bol nižší ako limit 5724 eur.

Odpoveď:

Je pochopiteľné, že ak ste podnikať začali až počas roka 2018, nepresiahli ste limit pri ktorom vzniká povinné poistenie v Sociálnej poisťovni. Žiaľ výklad je taký, že na vás sa tzv. odvodové prázdniny nevzťahujú a preto nemáte nárok na príspevok podľa Opatrenia č. 2.  

Ak spĺňate ostatné podmienky, máte nárok na príspevok podľa Opatrenia č. 4.

Otázka:

Čo znamená pre SZČO, že má povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne?

Odpoveď:

SZČO, ktorý začal podnikať pred 1.1.2019, podával ako zatiaľ posledné, daňové priznanie za rok 2018.

Pokiaľ jeho príjem z podnikania za rok 2018 presiahol sumu 5724 eur, od 1.7.2019, prípadne od 1.10.2019 (ak mal odklad podania daňového priznania na neskôr) je povinne poistený v Sociálnej poisťovni.

Takto povinne poistený SZČO má nárok na príspevok podľa Opatrenia č. 2 – samozrejme ak má pokles tržieb a nie je súčasne niekde zamestnaný v pracovnom pomere a spĺňa aj ostatné podmienky (viď vyššie).

Ak podľa daňového priznania za rok 2018 príjem z podnikania nepresiahol sumu 5724 eur, od 1.7.2019, prípadne od 1.10.2019 SZČO nie je povinne poistený v Sociálnej poisťovni a nárok na príspevok podľa Opatrenia č. 2 nemá – ak však spĺňa podmienky pre Opatrenie č. 4, má nárok na príspevok podľa neho.

Pozor, ak je SZČO dobrovoľne dôchodkovo poistený v Sociálnej poisťovni, nárok na príspevok má podľa Opatrenia č. 2 (za predpokladu, že nie je súčasne niekde zamestnaný v pracovnom pomere a spĺňa aj ostatné podmienky).

Otázka:

Ak som doteraz neplatil odvody do sociálnej poisťovne, lebo som nemal povinnosť, ale chcem poberať príspevok podľa Opatrenia č. 2. Je možné to spraviť tak, že sa prihlásim do Sociálnej poisťovne ako dobrovoľne platiaci a môžem si v nasledujúcom mesiaci požiadať o príspevok?

Odpoveď:

Nie je to možné. Nárok na príspevok podľa Opatrenia č. 2 by ste mali, ak by ste platili poistné do Sociálnej poisťovne buď ako povinne poistená SZČO alebo ako dobrovoľne poistená osoba k 31.3.2020 a boli poistený aj naďalej.

Získať nárok na príspevok podľa Opatrenia č. 2 nejakým dodatočným prihlásením sa do Sociálnej poisťovne nie je možné.

Pokiaľ spĺňate podmienky pre Opatrenie č. 4, požiadajte o príspevok podľa neho.

Otázka:

Som SZČO, už niekoľko rokov neplatím odvody do Sociálnej poisťovne. Mám alebo nemám nárok na príspevok?

Odpoveď:

SZČO, ktorý neplatí povinné ani dobrovoľné poistné do Sociálnej poisťovne (s výnimkou tzv. odvodových prázdnin, pozrite iné otázky) nemá nárok na príspevok podľa Opatrenia č. 2.

Môže mať ale nárok na príspevok podľa Opatrenia č. 4. Samozrejme vtedy, ak spĺňa podmienky pre Opatrenie č. 4 – napríklad že nemá žiaden iný príjem, ani dôchodok.

Otázka:

Som SZČO, ale pracujem v zahraničí, odvody a dane platím na Slovensku. Môžem žiadať o príspevok?

Odpoveď:

Ak ste ako SZČO poistený v Sociálnej poisťovni (na Slovensku) a spĺňate ostatné podmienky (napr. nemáte súčasne pracovnú zmluvu atď. a máte pokles  tržieb), môžete požiadať o príspevok a to podľa Opatrenia č. 2, aj keď momentálne podnikáte v zahraničí.

Pozor, SZČO, ktorí sú poistení v zahraničí, nárok na príspevok nemajú – mali by si uplatniť nároky v krajine v ktorej podnikajú a v ktorej sú poistení, resp. na Slovensku potenciálne majú nárok na príspevok len podľa Opatrenia č. 4.

Otázka:

Som SZČO, mám jedného zamestnanca a chcem na neho požiadať o príspevok. Môžem súbežne poberať príspevok aj sám na seba?

Odpoveď:

Áno, ako zamestnávateľ si uplatníte príspevok na svojho zamestnanca (buď Opatrením č. 1, ak ste mali povinne zatvorenú prevádzku, v ktorej zamestnanec pracuje, alebo Opatrením č. 3).

Súčasne si môžete uplatniť nárok na seba ako SZČO (Opatrenie č. 2, prípadne Opatrenie č. 4).

Otázka:

Som umelec (autor) mám príjmy z autorských honorárov – aktívne aj pasívne. Odvody do SP platím, účtovníctvo nevediem (uplatňujem si paušálne výdavky) a chcem požiadať o príspevok podľa „Opatrenia č. 2“. Ako sa posudzuje pokles tržieb v takomto prípade?

Odpoveď:

Ste SZČO, nevediete podvojné účtovníctvo. V takom prípade sa pod „tržbou“ rozumejú príjmy z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpočítaní zliav. Inak povedané, príjem v hotovosti do pokladne za predaj výrobkov, tovarov a služieb a príjem na podnikateľský účet za predaj výrobkov, tovarov a služieb.

V prípade umelcov a autorov sa berú do úvahy len „aktívne príjmy“ – autorské honoráre zdaňované podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov – honoráre za vykonanie diela a za umelecký výkon.

Do úvahy sa neberú „pasívne príjmy“ resp. „tantiémy“ – zdaňované podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov – honoráre z licenčných zmlúv.

Pokles tržieb teda posudzujete podľa toho, aké aktívne príjmy ste dosiahli – honoráre za vykonanie diela a za umelecký výkon, zdaňobvané podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, jednak v akgtuálnom mesiaci, jednak v porovnateľnom mesiaci predošlého roka, resp. v priemere za mesiac minulého roka.

ZAMESTNANCI

Otázka:

Na akých zamestnancov má zamestnávateľ nárok na príspevok?

Odpoveď:

Príspevok podľa Opatrenia č. 1 a podľa Opatrenia č. 3, spôsob 3A, sa vyplatí len na zamestnancov v pracovnom pomere, ktorí boli počas posudzovaného mesiaca na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 a 4 Zákonníka práce (iná prekážka).

Príspevok podľa Opatrenia č. 3, spôsob 3B, sa vyplatí v paušálnej výške na všetkých zamestnancov v pracovnom pomere, s výnimkou uvedenou ďalej. Príspevok sa vyplatí aj na zamestnancov v pracovnom pomere na kratší pracovný čas. Príspevok sa nevyplatí na zamestnancov, ktorí mali v danom mesiaci viac ako 50 % svojho fondu mesačného pracovného času prekážku v práci na strane zamestnanca (napr. PN alebo OČR) alebo čerpali dovolenku.

Súčasne platí, že na príspevok je nárok len ak pracovný pomer začal najneskôr 1.3.2020 – inými slovami, ak pracovný pomer vznikol po 1.3.2020, na zamestnanca si príspevok zamestnávateľ uplatniť nemôže.

Nárok na príspevok nie je ani v prípade zamestnanca, na ktorého mzdu alebo cenu práce zamestnávateľ poberá iné príspevky v rámci aktívnych opatrení trhu práce.

Podmienkou súčasne je záväzok zamestnávateľa, že dva mesiace po mesiaci, za ktorý žiada príspevok, neskončí pracovný pomer, resp. neurobí právny úkon, ktorým by skončil pracovný pomer so zamestnancom výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce.

Otázka:

Čo je prekážka v práci na strane zamestnávateľa?

Odpoveď:

Prekážka v práci je prípad, ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu buď z dôvodu zatvorenia prevádzky alebo kvôli poklesu zakázok alebo v dôsledku problémov na strane dodávateľov alebo odberateľov nemal pre neho zamestnávateľ prácu a zamestnanec zostal doma.

Za čas, ktorý by inak zamestnanec pracoval ale bol na prekážke v práci, má zamestnanec nárok na náhradu mzdy.

Do 3. apríla vrátane bola výška náhrady mzdy 100% priemerného zárobku zamestnanca.

Od 4. apríla vrátane je výška náhrady mzdy 80% priemerného zárobku zamestnanca.

Vo firmách, kde majú kolektívnu zmluvu alebo dohodu so zástupcami zamestnancov mohla a naďalej môže byť výška náhrady mzdy dohodnutá v rozmedzí 60% až 100% náhrady mzdy.

Otázka:

Je nárok na príspevok ak ide o zamestnanca v skúšobnej dobe, zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú, v pracovnom pomere na kratší pracovný čas?

Odpoveď:

Vo všetkých prípadoch je pri oboch „Opatreniach“ a všetkých spôsoboch výpočtu odpoveď „áno“ – za predpokladu, že sú splnené ostatné podmienky (viď predchádzajúca otázka).

Otázka:

Bude musieť zamestnávateľ vrátiť príspevok ak sa zamestnanec rozhodne napríklad k 30.4.2020 odísť z osobných dôvodov?

Odpoveď:

Nie. Pokiaľ nepôjde o výpoveď zo strany zamestnávateľa alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce, nárok na príspevok je a zostane.

Otázka:

Bude musieť zamestnávateľ vrátiť príspevok ak bude zamestnancovi daná okamžitá výpoveď z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny (napríklad alkohol)?

Odpoveď:

Nie.

Otázka:

Môže si zamestnávateľ v rámci Opatrenia č. 1 alebo Opatrenia č. 3 uplatniť nárok na príspevok na dohodárov, spoločníkov s.r.o. bez pracovnej zmluvy, konateľov s.r.o. bez pracovnej zmluvy, osoby pracujúce na základe príkaznej zmluvy?

Odpoveď:

Vo všetkých prípadoch znie odpoveď „zamestnávateľ si na uvedené osoby nemôže uplatniť nárok na príspevok“.

Pozor, spoločníci a súčasne konatelia bez pracovnej zmluvy v jednoosobových s.r.o. si pri splnení ďalších podmienok môžu sami uplatniť nárok na príspevok podľa Opatrenia č. 4.

Otázka:

Som konateľ v s.r.o. a mám zároveň aj pracovnú zmluvu a to dokonca u dvoch zamestnávateľov. Ako to bude s príspevkom?

Odpoveď:

Na základe funkcie konateľa nie je nárok na príspevok a to ani podľa nového Opatrenia č. 4, pretože ako konateľ máte aj iný zdroj príjmu (dve pracovné zmluvy).

Nárok na príspevok má zamestnávateľ u ktorého máte pracovnú zmluvu. Ak máte dve pracovné zmluvy v dvoch rôznych firmách, obaja zamestnávatelia si môžu uplatniť nárok na príspevok.

Samozrejme to platí pokiaľ zamestnávatelia spĺňajú podmienky (zatvorené prevádzky, resp. pokles tržieb atď.) a vy ste boli v rámci týchto pracovných pomerov na prekážkach v práci.

Otázka:

Má zamestnanec, ktorý je doma na prekážkach v práci, nárok na stravovanie (stravný lístok)?

Odpoveď:

Podľa § 152 Zákonníka práce má nárok na zabezpečenie stravovania (resp. zjednodušene na stravný lístok) zamestnanec, ktorý v zmene vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Zamestnanec, ktorý nepracuje z dôvodu prekážok v práci, nemá nárok na stravovanie (stravný lístok). Zamestnávateľ sa však môže (dobrovoľne) rozhodnúť, že stravovanie zabezpečí aj zamestnancom, ktorí nepracovali, napríklad boli na prekážke v práci.

POKLES TRŽIEB

Otázka:

Ak je posudzovaný mesiac marec 2020, za aké obdobie sa posudzuje pokles tržieb, ak ide o zamestnávateľa alebo SZČO, ktorý vznikol, respektíve začal vykonávať činnosť pred rokom 2019?

Odpoveď:

Zamestnávateľ, resp. SZČO má na výber dve možnosti:

  • posudzuje sa výška tržieb v mesiaci marec 2020 v porovnaní s výškou tržieb v mesiaci marec 2019 alebo
  • posudzuje sa výška tržieb v mesiaci marec 2020 v porovnaní s výškou tržieb vypočítanou ako mesačný priemer za rok 2019.

Voľba metódy zistenia poklesu tržieb (marec 2020 – marec 2019 alebo marec 2020 – priemer za rok 2019) je na rozhodnutí zamestnávateľa, resp. SZČO.

Tento spôsob si nemôže zvoliť zamestnávateľ, resp. SZČO, ktorý začal podnikať v priebehu minulého roka (napríklad začal podnikať od februára 2019 alebo napríklad od septembra 2019).

Otázka:

Ak je posudzovaný mesiac marec 2020, za aké obdobie sa posudzuje pokles tržieb, ak ide o zamestnávateľa alebo SZČO, ktorý vznikol, respektíve začal vykonávať činnosť v čase medzi 1. januárom 2019 a 1. marcom 2019?

Odpoveď:

Posudzuje sa výška tržieb v mesiaci marec 2020 v porovnaní s výškou tržieb v mesiaci marec 2019. Inú metódu posudzovania poklesu tržieb takýto zamestnávateľ resp. SZČO nemá.

Otázka:

Ak je posudzovaný mesiac marec 2020, za aké obdobie sa posudzuje pokles tržieb, ak ide o zamestnávateľa alebo SZČO, ktorý vznikol, respektíve začal vykonávať činnosť v čase po 1. marci 2019? Napríklad začal 1. mája 2019, 1. novembra 2019, 1. januára 2020…

Odpoveď:

Posudzuje sa výška tržieb v mesiaci marec 2020 v porovnaní s výškou tržieb v mesiaci február 2020. Inú metódu posudzovania poklesu tržieb takýto zamestnávateľ resp. SZČO nemá.

Otázka:

A ako sa bude u takéhoto zamestnávateľa, resp. SZČO (vznikol, respektíve začal vykonávať činnosť v čase po 1. marci 2019) postupovať ak bude posudzovaný mesiac apríl 2020, máj 2020 atď?

Odpoveď:

Posudzuje sa výška tržieb v mesiaci apríl 2020 v porovnaní s výškou tržieb v mesiaci február 2020. Potom výška tržieb v mesiaci máj 2020 v porovnaní s výškou tržieb v mesiaci február 2020 atď.

Otázka:

Čo sa myslí pod pojmom „tržba“ u zamestnávateľa (právnickej osoby) alebo SZČO, ktorý vedie podvojné účtovníctvo?

Odpoveď:

Tržba je čistý obrat podľa § 2 ods. 15 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

Teda suma výnosov dosahovaných v danom období z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpočítaní zliav.

Čiže to čo sa zinkasovalo v hotovosti do pokladne – za predaj výrobkov, tovarov a služieb a to čo sa vyfakturovalo za výrobky, tovary a služby.

Pozor, v prípade fakturácie nie je dôležitý dátum vystavenia faktúry ale deň uskutočnenia účtovného prípadu – teda deň splnenia dodávky.

Nezahrnie sa predaj majetku.

Nezahrnú sa ani príspevky resp. dotácie z úradu práce, nezahrnie sa ani samotný prísepvok v rámci projektu „Prvá pomoc“, pretože nejde o príjem z predaja výrobkov, tovarov, služieb.

Otázka:

Čo sa myslí pod pojmom „tržba“ u SZČO, ktorý vedie jednoduché účtovníctvo alebo nevedie účtovníctvo ale si uplatňuje paušálne výdavky?

Odpoveď:

Tržba je príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Čiže to čo sa v danom období zinkasovalo v hotovosti do pokladne – za predaj výrobkov, tovarov a služieb a to čo sa prijalo na podnikateľský účet za predaj výrobkov, tovarov a služieb.

Nezahrnie sa predaj majetku.

Nezahrnú sa ani príspevky resp. dotácie z úradu práce, nezahrnie sa ani samotný prísepvok v rámci projektu „Prvá pomoc“, pretože nejde o príjem z predaja výrobkov, tovarov, služieb.

Otázka:

Ako si porovnáva pokles tržieb sezónny SZČO?

Odpoveď:

Pokiaľ podnikal celý rok 2019, má dve možnosti, z ktorých si sám vyberie tú, ktorá je pre neho výhodnejšia.

Buď si porovná tržbu v posudzovanom mesiaci (napríklad marec 2020) s tržbou v tom istom mesiaci roka 2019 (napríklad marec 2019).

Alebo si porovná tržbu v posudzovanom mesiaci (napríklad marec 2020) s priemernou mesačnou tržbou za rok 2019. Ak pôsobí sezónne a väčšiu časť tržieb má v letných mesiacoch, táto metóda bude v jarných mesiacoch zrejme pre neho výhodnejšia. 

S tým, že v každom ďalšom mesiaci môže tieto metódy striedať.

Avšak pokiaľ začal podnikať v priebehu roka 2019 alebo až začiatkom roka 2020, má len jednu možnosť: porovná si tržbu v posudzovanom mesiaci (napríklad marec 2020) s tržbou za mesiac február 2020.

Otázka:

Ak som ako SZČO vznikol v 08/2019 a vo februári 2020 som nerobil – urobil som si dovolenku, takže moje tržby vo februári boli veľmi nízke, ak vôbec nejaké. Tým pádom ak mi v marci padli tržby z dôvodu krízy ale aj tak boli o niečo lepšie lepšie ako vo februári, vraj nemám nárok na príspevok, je to tak?

Odpoveď:

Ak ste začali podnikať ako SZČO až v auguste 2019, pokles tržieb posudzujete porovnaním tržby vo februári 2020 a v marci 2020 (a postupne v apríli, máji atď).

Je jedno, z akého dôvodu ste mali vo februári 2020 nízku tržbu. Ak napríklad vo februári bola tržba 500 eur a v marci 600 eur, nemáte pokles tržieb a na príspevok nemáte nárok.

Otázka:

SZČO mal v roku 2019 prerušenú živnosť, ako si určí pokles tržieb?

Odpoveď:

V takomto prípade porovnáva tržbu v aktuálnom mesiaci s tržbou v mesiaci február 2020.

VÝPOČET PRÍSPEVKU OPATRENIE Č. 1 A OPATRENIE Č. 3 – 3A

Otázka:

Ako sa chápe príspevok na náhradu mzdy?

Odpoveď:

Zamestnávateľ na základe Opatrenia č. 1 dostane príspevok na každého zamestnanca, ktorý nepracoval a bol na tzv. prekážke v práci. Podľa Zákonníka práce zamestnávateľ musí zamestnancovi za čas na prekážke v práci zaplatiť náhradu mzdy vo výške 100% jeho priemerného zárobku. Od 4. apríla je náhrada mzdy vo výške 80% priemerného zárobku a súčasne najmenej vo výške minimálnej mzdy.

Vo firmách kde majú kolektívnu zmluvu alebo písomnú dohodu so zástupcami zamestnancov to môže byť 60% až 100% priemerného zárobku.

Štát vyplatí zamestnávateľovi príspevok vo výške tejto náhrady mzdy (ktorú zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi za čas na prekážke v práci). Príspevok je súčasne najviac vo výške 80% priemerného zárobku zamestnanca za čas na prekážke v práci.

Pri Opatrení č. 1 (v prevádzkach, ktoré museli byť povinne zatvorené) je príspevok je súčasne najviac 1100 eur na jedného zamestnanca mesačne a tam, kde sa po dohode so zástupcami vypláca náhrada mzdy v rozmedzí 60% – 79% priemerného zárobku, je príspevok najviac 880 eur mesačne na jedného zamestnanca.

Pri Opatrení č. 3A je príspevok najviac 880 eur na jedného zamestnanca mesačne.

Otázka:

Aká bude výška príspevku na zamestnanca (Opatrenie č. 1 – zatvorená prevádzka, napr. predajňa textilu alebo služby), ktorý:

  • celý mesiac marec pracoval, aj čase kedy bola prevádzka zatvorená
  • do 13. marca normálne pracoval a od 16. marca pracoval z domu na home office
  • do 13. marca pracoval na plný úväzok a od 16. marca sa mu po dohode s ním znížil úväzok na polovičný
  • do 13. marca pracoval, od 16. marca do konca marca bol na dovolenke
  • do 13. marca pracoval, od 16. marca bol na OČR s dieťaťom
  • do 20. marca pracoval ako vyslaný v zahraničí a od 21. marca bol v karanténe

Odpoveď:

Príspevok sa prizná len na zamestnancov, ktorí boli aspoň časť mesiaca doma na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa. Príspevok sa určí z náhrady mzdy, ktorú zamestnanec dostal za čas na prekážkach v práci.

Vo všetkých horeuvedených prípadoch nešlo o prekážky v práci na strane zamestnávateľa – nárok na príspevok nie je.

Otázka:

Čo znamená vo výkaze za zamestnancov položka „‚Vymeriavací základ“?

Odpoveď:

V zozname zamestnancov, ktorý zamestnávateľ zasiela na úrad práce, položka „Vymeriavací základ“ znamená celkový vymeriavací základ zamestnanca neohraničený na maximum, teda zjednodušene jeho celkovú hrubú mzdu za daný mesiac.

V hlavičke výkazu sa uvádza súčet vymeriavacích základov za všetkých zamestnancov – do tohto súčtu sa započítajú aj vymeriavacie základy zamestnancov, na ktorých si zamestnávateľ neuplatňuje príspevok (neboli na prekážke v práci), ďalej aj vymeriavacie základy dohodárov a ďalších osôb, za ktorých sa odvádza poistné do SP – napríklad konateľov a spoločníkov s odmenou…

Otázka:

Musím ako zamestnávateľ vyplatiť celý príspevok zamestnancovi?

Odpoveď:

Ako zamestnávateľ musíte zamestnancovi, ktorý je na prekážke v práci, vyplatiť náhradu mzdy. Inak by ste hrubo porušili Zákonník práce.

Príspevok vám štát vypláca ako refundáciu náhrady mzdy, ktorú podľa Zákonníka práce vyplácate zamestnancovi.

Otázka:

Ak má zamestnanec minimálnu mzdu a zamestnávateľ mu vyplatí náhradu mzdy 80% priemerného zárobku, aký bude príspevok od štátu?

Odpoveď:

Do 3. apríla je výška náhrady mzdy 100% priemerného zárobku (pokiaľ sa zamestnávateľ nedohodol so zástupcami zamestnancov na nižšej sume, čo mohlo byť najmenej 60% priemerného zárobku).

Od 4. apríla po novele Zákonníka práce je výška náhrady mzdy pri prekážke v práci z dôvodu pandémie 80% priemerného zárobku – ale najmenej vo výške minimálnej mzdy.

Znamená to, že zamestnanec ktorý zarába presne minimálnu mzdu 580 eur a bol by celý mesiac apríl na prekážke v práci, musí dostať náhradu mzdy nie 80% (čo by bolo 464 eur) ale znova najmenej 580 eur.

Príspevok od štátu podľa doterajšieho rozhodnutia vlády je 80% vyplatenej náhrady – teda v danom prípade by bol 464 eur – dá sa predpokladať, že vláda rozhodne tak, že v takomto prípade sa príspevok zvýši na plnú výšku minimálnej mzdy, teda na 580 eur.

Na zamestnávateľovi zostane povinnosť zo svojich zdrojov uhradiť odvody za zamestnávateľa – 35,2% z vyplatenej náhrady mzdy – kde v prípade poklesu tržieb najmenej o 40% má zamestnávateľ odklad tejto povinnosti na obdobie po kríze.

VÝPOČET PRÍSPEVKU OPATRENIE Č. 3 – 3B

Otázka:

Aký bude príspevok za marec 2020 na zamestnanca, ktorý pracoval na kratší pracovný čas, jeho mzda bola 370 eur brutto a pokles tržieb za marec 2020 bol 30%? 

A aký bude príspevok za apríl 2020 ak jeho mzda sa nezmení (370 eur brutto) a pokles tržieb za apríl bude 62%?

Odpoveď:

Pri poklese tržieb za marec 2020 o 30% je paušálny príspevok na zamestnanca najviac 210 eur. Mzda zamestnanca bola 370 eur, príspevok teda bude 210 eur.

Pri poklese tržieb za apríl 2020 o 62% je paušálny príspevok na zamestnanca najviac 420 eur. Mzda zamestnanca bola 370 eur, príspevok teda bude 370 eur.

SANKCIE

Otázka:

Aké sú sankcie za nesprávne informácie?

Odpoveď:

Pri preberaní žiadostí a výkazov na úradoch práce je len zbežná kontrola a zamestnávateľ, resp. SZČO čestným vyhlásením ručí za správnosť uvedených údajov a za to, že si mohol uplatniť nárok na príspevok. Úrady práce budú robiť kontroly dodatočne, dôležité je aby zamestnávatelia a SZČO dostali príspevky čo najrýchlejšie.

Ak sa pri následnej kontrole zistí, že zamestnávateľ, resp. SZČO uviedol nesprávne údaje a príspevky dostal podvodom, bude sa to klasifikovať ako podvod, resp. subvenčný podvod s uplatnením najvyšších možných postihov v zmysle Trestného zákona:

  • § 221 Podvod, v krízovej situácii trest odňatia slobody až na 15 rokov
  • § 225 Subvenčný podvod, v krízovej situácii trest odňatia slobody až na 15 rokov
  • § 261 Poškodzovanie finančných záujmov EÚ, trest odňatia slobody až na 12 rokov.

Zdroj: Relia.sk

Ďalšie najčastejšie otázky a odpovede nájdete na:

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR